Trucks
Lastovičky sa strmhlav zlietavajú nad juhoafrickou savanou. Vznášajú sa spolu s chladným vánkom, ktorý zľahka povieva po rovinatej krajine. Je len krátko po 6.00 a o pár minút vyjde slnko. Vtáčí spev zrazu prehluší rev vznetového motora.
Volvo FM v pieskovej farbe prihrmí v oblaku červeného prachu ku skupine ľudí s dodávkami, ktorí sa zhromaždili pri bránach prírodnej rezervácie Koppies Dam, 150 km juhozápadne od Johannesburgu. Je prvý deň loveckej sezóny. Dnes sa lovecký tím vydal chytiť a premiestniť byvola afrického, jedného z tzv. veľkej päťky. Tento názov používajú lovci pre najnebezpečnejšie africké zvieratá, ktoré sa najťažšie hľadajú a lovia.
„S byvolmi pracujeme často, ale vždy ide o nebezpečnú činnosť. Byvol je mocné zviera a keď zaútočí, spoznáte jeho skutočnú silu. Ak vás dostane, je s vami koniec. Zabije vás,‟ hovorí Petrus Motsoane, vedúci tímu a vodič ťahača Volvo, ktorý slúži na prepravu týchto agresívnych zvierat.
Odchyt a preprava divokých zvierat sú časté v mnohých juhoafrických prírodných rezerváciách. Vykonávajú sa predovšetkým na zachovanie rovnováhy medzi rôznymi živočíšnymi druhmi v rezerváciách, ale aj s cieľom zabrániť plemeneniu zvierat medzi sebou.
Byvol je mocné zviera a keď zaútočí, spoznáte jeho skutočnú silu.
Odchyt sa uskutočňuje v zime, od marca do októbra, keď je počasie najchladnejšie. Tím odchytáva a prepravuje niekoľko rôznych druhov divokých zvierat od zebier a nosorožcov po byvoly a levy.
Petrus Motsoane pôsobí v prírodných rezerváciách v provincii Slobodný štát v Južnej Afrike viac ako 20 rokov. S presnosťou chirurga manévruje v 24-tonovom 22 metrov dlhom nákladnom vozidle naprieč savanou k stádu zvierat, ktoré sú určené na prepravu. Táto práca kladie prísne nároky na nákladné vozidlo, ako aj na vodiča.
„Vaše telo sa počas jazdy naprieč savanou unaví. Máte pocit, ako by vám išli prasknúť rebrá. Na tomto nákladnom vozidle však jazdím už 10 rokov a ešte som nemal žiadne problémy. Je dosť silné a odolné na vykonanie akejkoľvek potrebnej práce,‟ vraví Petrus.
Tím na odchyt divokej zveri tvorí 25 ľudí, plus veterinár a pilot helikoptéry. Helikoptéra vyhľadá byvola a ženie ho na voľné priestranstvo, kde ho veterinár môže zo vzduchu trafiť uspávacou šípkou.
Po omráčení byvola príde na rad pozemný tím na dodávkach a naložia zviera, ktoré váži viac ako tonu, do zadnej časti dodávky. Byvola potom odvezú k Petrusovmu nákladnému vozidlu Volvo, kde žeriav zdvihne uspaté zviera na náves a tam mu podajú protilátku na prebudenie.
„Keď sa byvol prebudí, je trochu agresívny, ale medzitým sme už preč a dvere sú zavreté. Ak sa zobudí predtým, ako stihnete zliezť z návesu, musíte byť rýchly ako blesk, inak vás dostane,‟ hovorí Petrus.
Smeje sa, až sa mu ligoce zlatý zub v spodnej sánke a zlatý krúžok v ľavom uchu, keď rozpráva príbeh o omráčenej zebre, ktorá sa prebrala počas nakladania a utiekla do savany so zaviazanými očami.
Napravo od nákladného vozidla vidno vo vysokej tráve pobehovať tri pštrosy s nadskakujúcimi chvostovými perami, zatiaľ čo hluk helikoptéry vystrašil rodinku dvoch dospelých nosorožcov s mláďatkom. Nákladné vozidlo sa ženie ďalej cez trávu a kroviny dole do rokliny a po moste, ktorý je taký úzky, že po ňom len zázrakom prejde celý fleet vozidiel. Petrusov výraz tváre prezrádza maximálnu sústredenosť.
„Keď jazdím po náročnom teréne, nákladné vozidlo nadskakuje a vydáva úplne odlišné zvuky než počas jazdy na bežnej ceste. Cez nebezpečný terén musím ísť naozaj veľmi pomaly, až kým nebezpečenstvo nepominie. Musím tiež pozorne sledovať cestu predo mnou a ubezpečiť sa, že na nej nie sú žiadne kamene alebo iné prekážky. Nemôžem mať ale oči všade, takže niekedy musím riskovať,‟ hovorí.
Tento deň sa nezačína najlepšie. Prvé dva zasiahnuté byvoly vbehnú do lesa a ženú sa dole do rokliny, v nebezpečnej blízkosti rieky. Dodávky s rachotiacimi motormi sa zaseknú vo vysokých krovinách vedúcich k rieke a keď dorazia na miesto, nevedia sa dostať dole na bahnistý breh, kde práve leží jeden uspatý byvol. Stromy zas znemožňujú helikoptére odplašiť ostatné byvoly v okolí, ktoré by mohli zaútočiť.
Privolávajú sa posily, a potom má celá akcia veľmi rýchly priebeh: byvola presunú na zelené nosidlá a vytiahnu hore svahom k džípu, kde desať ľudí holými rukami naloží uspaté zviera do zadnej časti dodávky.
Petrus ako vedúci tímu neplní len úlohu vodiča, ale tiež sleduje prácu so zvieratami a pomáha pri ich nakladaní na náves. Náves je rozdelený na päť komôr s oceľovými dverami, ktoré sa otvárajú aj zatvárajú zvonka. Nákladné vozidlo dokáže prepraviť až 15 byvolov, v závislosti od ich veľkosti.
„Byvoly neradi stoja osamote. Začnú vyvádzať, a potom dochádza k zraneniam. Preto sú v každej komore dva alebo tri byvoly,‟ vysvetľuje Kees Lawrence, vedúci loveckého tímu, pritom ako vymeriava správnu dávku vitamínu B pre štvorročnú samicu byvola, ktorú práve tím priviedol k nákladnému vozidlu.
Každého byvola testujú na rôzne choroby, označia mikročipom a podajú mu injekciu vitamínu B na posilnenie imunitného systému. Zatiaľ čo Kees podáva uspatému byvolovi injekciu, medzi návesom ťahača Volvo a nákladným vozidlom so žeriavom sa vytvára zástup zvierat so zaviazanými očami a vatou v ušiach. Zaviazané oči a vata v ušiach pomáhajú udržať zvieratá v pokoji.
Keď iným vodičom poviem, čo prevážam, odvetia: Človeče, jedného dňa ťa tie zvieratá zabijú. Robím to však už viac ako 20 rokov a stále som nažive.
Krvné testy, preprava a prebúdzanie premiestňovaných byvolov prebiehajú rýchlo. Petrus pomocou dlhej kovovej tyče otvára dvere medzi komorami. Štrnásť zvierat rýchlo zaplní náves. Zdá sa, že byvoly nie sú veľmi šťastné z malej preplnenej kovovej miestnosti.
„Upokoja sa hneď potom, ako naštartujem vozidlo,‟ hovorí Petrus počas nastupovania do kabíny.
Nákladné vozidlo sa presúva cez rezerváciu späť k ohrade, v ktorej byvoly ostanú v rámci karantény až dovtedy, kým nebudú predané na aukcii do iných prírodných rezervácií. Dnešný náklad má hodnotu viac ako 2,2 miliónov randov, čo je približne 170.000 EUR. Po dražbe odvezie Petrus Motsoane zvieratá do ich nových domovov.
„Najlepšou časťou práce je jazda po ceste na mojom nákladnom vozidle. Keď iným vodičom poviem, čo prevážam, odvetia: Človeče, jedného dňa ťa tie zvieratá zabijú. Robím to však už viac ako 20 rokov a stále som nažive.”
Volvo FM z roku 2003 s výkonom 380 koní, 13-litrovým vznetovým motorom a juhoafrickým návesom od spoločnosti SA Trucks. Ťahač s návesom je dlhý 22 metrov a váži 24 ton. Počas loveckej sezóny od marca do októbra sa vozidlo používa každý deň na prepravu divokých zvierat v savane alebo na bežných cestách.
