V srdci džungle na Borneu

V nepredvídateľnom počasí a náročnom teréne na Borneu je preprava v rámci ťažobného priemyslu náročnou skúškou zručnosti vodiča.

V tejto epizóde seriálu Svet vodiča môžete sledovať prepravu uhlia po členitom teréne džungle na Borneu.

Hlboko v bani sa pohybujú stroje ako mechanické mravce – neúnavne a bez prestania. Počuť vzdialený hluk motorov. Pred baňou sa rozplynula hmla a odhalila zalesnené pohoria.

Hmla v džungli na Borneu.

Podnebie na Borneu je horúce a vlhké. Tropické prehánky v období dažďov môžu úplne zmeniť charakter krajiny.

Dolu v bani sa ozval mohutný rachot. Škrípanie kameňov o kov pri dopadaní uhlia a zeminy, ktoré nakladajú na nákladné vozidlo. Tých pár minút, za ktoré mu jeho kolega naloží celý ťažký náklad, čaká Andreas Wahyudi s rukou na radiacej páke. 

Potom stlačí akcelerátor a opäť začne stúpať hore. Hovorí, že „najdôležitejšie je sústredenie a vzájomná komunikácia“.

Susubang Mine je povrchová baňa s rozlohou 9 000 hektárov. Nachádza sa vo Východnom Kalimantane, čo je časť ostrova Borneo patriaca Indonézii. Tu sa ťaží najtvrdšie a najdrahšie uhlie – antracit. 

Odkryté uhlie vyzerá ako čierne vertikálne pruhy v odhrnutej pôde. Dá sa k nemu dostať len pomocou odstrelu a následného odstránenia kamenistej pôdy spomedzi vrstiev uhlia. Tridsaťjedenročný Andreas odváža každý deň pôdu z bane na 1,5 kilometra vzdialenú skládku na svojom vozidle Volvo FMX. Neupravený povrch cesty a náklad dosahujúci hmotnosť až 27 ton kladú nároky nielen na pružnosť konštrukcie vozidla, ale aj na zručnosť vodiča.

Nikdy neviete, čo sa nachádza pred vami. Zem je v pohybe. To, čo v jednej chvíli vyzerá tak, môže onedlho vyzerať úplne inak.

Andreas Wahyudi, vodič nákladného vozidla

Jazda po cestách v okolí bane je náročná vďaka hlbokým vyjazdeným koľajám, kameňom a obrovským výmoľom. Krajina sa rýchlo mení nielen vďaka rýchlemu odstraňovaniu pôdy, ale aj pri zosuvoch a lejakoch. 

„Najväčšou výzvou je terén. Zlý stav ciest má výrazný vplyv na bezpečnosť,“ tvrdí Andreas.

Andreas Wahyudi vo svojej ubytovni.

Andreas Wahyudi býva spolu s ďalšími 20 vodičmi v robotníckej ubytovni neďaleko od bane.

Okolo sa valia plne naložené nákladné vozidlá a Andreas sa musí neustále sústrediť. Keď sa dostane k jame naplnenej vodou, chytá volant do oboch rúk. Keď sa vozidlo priblíži k strmému kopcu, zvýšia sa otáčky motora a vozidlo začne vystupovať nahor. 

„Nič sa nedeje, tento motor je silný.“  

Z vysielačky sa neprestajne ozývajú inštrukcie o tom, kam treba vyložiť náklad, otázky o Andreasovej polohe a výstrahy o prekážkach na ceste. V bani je komunikácia najdôležitejšia. 

„Nikdy neviete, čo sa nachádza pred vami. Zem je v pohybe. To, čo v jednej chvíli vyzerá tak, môže onedlho vyzerať úplne inak. Som však pokojný, viem, že moji kolegovia ma budú vždy informovať,“ hovorí Andreas.

Počas pracovnej zmeny Andreas nikdy neopúšťa vozidlo. Vďaka neustálej komunikácii cez vysielačku, trúbeniu klaksónov a priateľským pozdravom okoloidúcich vodičov, sa však nikdy necíti osamelý. 

Andreas tvrdí, že najlepší na tejto práci sú noví priatelia, ktorých stretol.

Pochádza z mesta Longkali vo východnom Kalimantane a ako mnohí vodiči, je teda ďaleko od svojej rodiny. V poslednom období vznikol obrovský dopyt po čiernom zlate aj z iných krajín ako Čína. Zahraničné spoločnosti preto začali otvárať čoraz viac baní v Kalimantane, čím tu vznikol dopyt po pracovnej sile. 

Andreas teraz býva spolu s ďalšími 20 vodičmi v ubytovni, ku ktorej sa od bane dovezú za pár minút autobusom. Má svoju vlastnú, jednoducho zariadenú izbu s matracom na podlahe a plagátmi futbalových hviezd na stenách. Keď nespí, väčšinu času strávi v kabíne vodiča, kde sa cíti dobre.

Nákladné vozidlá v bani.

Krajina v okolí povrchovej bane sa neustále mení vďaka odstraňovaniu pôdy. Preto je nevyhnutná komunikácia medzi vodičmi a vysielačka nikdy neutícha.

 

Na nákladných vozidlách jazdí od roku 2005. Posledný rok pracuje tu v bani. Počas špeciálneho zácviku spočiatku jazdil s iným vodičom. 

„Zo začiatku bolo veľmi nepríjemné, keď sa vozidlo naklonilo, teraz som si už na to zvykol. Volvo je naozaj pohodlné, takže sa môžem uvoľniť. V porovnaní s ostatnými značkami nákladných vozidiel, má vynikajúce odpruženie a tlmiče nárazov kabíny“, hovorí. 

Je poludnie a čas na obednú prestávku neďaleko bane. V tieni pod strechou jedia vodiči ryžu, ktorú si priniesli a fajčia. Vozidlá zatiaľ stoja na parkovisku.

Andreasovi Wahyudi.

Andreas jazdí na nákladných vozidlách od roku 2005 a posledný rok pracuje tu v bani.

V horúčave zostáva úplné ticho. Hlina je utlačená po prejazdoch ťažkých vozidiel, ktoré vyzerajú v silnom bielom slnečnom svetle opustene. Blato vyschlo v koľajach po pneumatikách aj na kolesách. Kúsky blata visia z podvozkov vozidiel. Vo vzduchu cítiť zápach nafty a horúcej gumy. Práca potom pokračuje celé popoludnie.

Ďalší deň sa však scenéria zmenila. V noci pršalo, hory sú zahalené hmlou a vzduch je plný vlhkosti. 

„Dnes sa bude šmýkať,“ hovorí Andreas. Práve dojedol raňajky, pozostávajúce z ryže a kuracieho mäsa v bufete, v ktorom je vzduch nasýtený vôňou čili a oleja. Teraz si v rannom svetle obúva kožené topánky. 

Na parkovisku povieva chladný vietor a zem je ako jazero z bahna. Andreas rýchlo skontroluje svoje vozidlo. Olej, filter, pneumatiky, brzdy – všetko vyzerá byť v poriadku. Vylezie do kabíny, pričom si na vrchnom stupienku vyzuje topánky a urobí zápis. Potom si pustí techno hudbu, oprie sa a čaká – a čaká. 

Keď jazdím, cítim sa dôležito a som na seba pyšný.

Andreas Wahyudi, vodič nákladného vozidla

Na tropickom ostrove Borneo prichádzajú husté monzúnové dažde nečakane. Dažde sú časté. Je však ťažké predpovedať, kedy prídu. Po daždi je potrebné cesty odhrnúť a práca sa z bezpečnostných dôvodov musí prerušiť. 

„Inak riskujeme, že skončíme prevrátení mimo cesty alebo nabúrame. Dnes neprší, ale vieme, že môže kedykoľvek začať.“

Prácu prerušujú aj kvôli hustej hmle a prachu. Keď sa teda dá pracovať, všetci robia naozaj tvrdo. Vozidlá Volvo pracujú v tejto bani nepretržite a vydržia až 10 rokov. 

Keď vyjde slnko a rozplynie sa hmla, vodiči si líhajú na svoje biele vozidlá Volvo. Hluk motorov stíchol a medzi vozidlami znie hudba z kabín. Jeden z vodičov si pustil hudbu naplno, vystrel sa a vyložil si nohy na otvorené dvere.

Nákladné vozidlá na začiatku nočnej zmeny.

Andreas jazdí 11 hodín denne po jednej 18-minútovej trase. Keď je hotový, ďalší vodič nastúpi do práce počas nočnej zmeny.

 

Kvôli náročnosti jazdenia v banskom prostredí je únava najvážnejším bezpečnostným rizikom. Robia sa preto pravidelné kontroly či vodič nie je príliš unavený. Andreas jazdí 11 hodín denne. Priznáva, že je to monotónne. Deň za dňom jazdí po tej istej trase trvajúcej 18 minút. Monotónnosť však dokonale vyrovnáva pocit, že je za volantom.

„Keď jazdím, cítim sa dôležito a som na seba pyšný. Uspokojuje ma to,“ hovorí. 

Zrazu dostáva pokyn, že môže začať a okamžite naštartuje. Slnko je už vysoko nad baňou. Po práci Andreas zacúva na svoje parkovacie miesto, vypne motor a vyskočí z kabíny. Mesiac jasne svieti spoza mierumilovných mrakov nad červenými kopami hliny, rastlinným porastom a vzdialenými modrými horami. 

Muži v modrých košeliach a helmách idú od kantíny k vozidlám. Sú pripravení začať nočnú zmenu. Andreas postáva v mesačnom svite. V Longkali bol farmárom a vodičom nákladného vozidla. Sem ho priviedla príležitosť pracovať a zarobiť si, spolu s príležitosťou zdokonaliť si svoje schopnosti a pracovať na svojej kariére.  

„V budúcnosti, keď si to budem môcť dovoliť, chcem využiť získané skúsenosti a začať sám podnikať v preprave. Ktovie,“ hovorí so skromným úsmevom, „raz si možno kúpim aj vlastné vozidlo“.

Nákladné vozidlo

Volvo FMX určené na náročné úlohy, v konfigurácii 6×4 s otvoreným vyklápačom 17M3 (na skrývku), s radovým šesťvalcovým motorom D11A o objeme 10,8 litra a výkone 370 k

Ako sa používa: Preprava pôdy (skrývka) v bani Susubang

Súvisiaci obsah

Ťažba soli na obrovskej ploche v Bolívii

Svetlo je tu nemilosrdné a vzduch riedky. Najväčšia soľná rovina na svete je náročnou skúškou pre ľudí aj stroje. Vodič Dario Machaca Colque po nej jazdí s nákladnými vozidlami už viac ako 30 rokov....

Volanie divočiny – deň prepravy afrických byvolov

Práca prepravcu zvierat v prírodných rezerváciách Južnej Afriky si nevyžaduje len mimoriadne vodičské schopnosti, ale aj odvahu....

Ako ostať nažive na jednej z najnebezpečnejších ciest na svete

Juan Manuel Manrique jazdí 45 rokov po jednej z najnebezpečnejších ciest na svete a tomu, že je stále nažive, vďačí obozretnosti, zručnosti a skúsenostiam. Toto je priechod Paso de los Caracoles v Čile....

Filtrovať články

5 true 5