Trucks
Nákladné vozidlo po odbočení doprava vyráža vpred a zrýchľuje po rovnom úseku cesty. Otáčky motora sa zvyšujú a popri oknách kabíny sa v rýchlosti mihajú stromy. Vibrácie z nerovnomerného povrchu vozovky sa dajú cítiť v celom tele. Na tom nie je nič prekvapujúce – až na to, že všetky sluchové, hmatové a zrakové vnemy sú simulované počítačom.
„Hlavným účelom simulátora je navodiť reálny pocit jazdy. Mali by ste si pripadať rovnako, ako keď jazdíte na nákladnom vozidle po bežnej ceste," vysvetľuje Kristoffer Tagesson, študent PhD. pracujúci v spoločnosti Volvo Trucks.
Tento simulátor jazdy, ktorý je majetkom Švédskeho výskumného inštitútu, VTI (Švédsky národný inštitút pre výskum ciest a dopravy), je považovaný za jeden z najpokrokovejších na svete. Cieľom prebiehajúceho výskumu je zdokonaľovať bezpečnosť vozidiel súčasnosti a budúcnosti. Spoločnosť Volvo Trucks je jedným z viacerých partnerov z dopravného priemyslu, ktorí vedú výskum v simulátore s cieľom vyvinúť najbezpečnejšie nákladné vozidlá na svete.
Nárazové testy sú vynikajúce – je úchvatné sledovať ich a sú tiež jedným z najefektívnejších spôsobov, ako otestovať kapacitu nákladného vozidla pri náraze, ale bezpečnosť premávky zahŕňa oveľa viac než rozbité okná a čelné sklá a deformované plechy.
„V nárazovom teste vidíme, čo sa stane v momente zrážky – čo sa ale stane predtým? Ako zistíme, či systémy aktívnej bezpečnosti neodpútali pozornosť vodiča v kritickej situácii, ale namiesto toho mu skutočne pomohli? Toto sú druhy otázok, ktoré tu rozoberáme,“ vysvetľuje Kristoffer Tagesson.
Hlavným účelom simulátora je navodiť reálny pocit jazdy. Mali by ste si pripadať rovnako, ako keď jazdíte na nákladnom vozidle po bežnej ceste.
Sedí v miestnosti operátora, kde niekoľko počítačov zaznamenáva, ako skúšobní vodiči jazdia, sledujú situáciu a pohybujú sa na ceste. Zbierajú sa obrovské množstvá informácií. Jednou z hlavných výhod tohto simulátora jazdy, ktorý predstavuje relatívne nový typ testovacej technológie, je možnosť zapojiť vodiča do počiatočného štádia vývoja nových produktov.
„Predtým bolo potrebné pred vykonaním testov všetko najprv postaviť – vozovky, vozidlá a bezpečnostné systémy –, aby sa zistilo, či všetko funguje v praxi. Teraz je možné urobiť všetko súbežne,“ objasňuje Kristoffer Tagesson.
Inými slovami, simulátor jazdy teraz umožňuje testovať nové vozidlá v prostredí budúcnosti. Peter Nilsson, ďalší študent PhD. pracujúci v spoločnosti Volvo Trucks, je zapojený do presne takéhoto projektu.
„Práce týkajúce sa vývoja vozidla a infraštruktúry sú založené na dlhodobej perspektíve. Vďaka tomuto simulátoru, ktorý dokáže znázorniť prakticky akékoľvek prostredie vozovky, môžeme tieto pokroky optimalizovať spoločne,“ vraví.
Projekt Petra Nilssona má názov Bezpečné koridory a skúma spôsoby hľadania bezpečných priechodov pre veľké súpravy s dĺžkou od 27 až 34 metrov.
„Som presvedčený, že v horizonte 2020 – 2030 budú tieto dlhé súpravy na cestách, pretože sú veľmi efektívnou alternatívou z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Dovtedy však musíme nájsť spôsob, ako vodičovi uľahčiť jazdu, pretože poznať presnú pozíciu návesu je skutočne náročné,“ vysvetľuje Peter Nilsson.
Pomocou sofistikovaného vodičského systému bude v budúcnosti možné vypočítať pre konkrétne vozidlo bezpečnú polohu na ceste s využitím informácií z okolitej vozovky, značiek a ostatných vozidiel.
„Úlohou tohto nezávislého systému bude zasiahnuť a prebrať od vodiča kontrolu, ak zistí, že vozidlo sa nachádza mimo bezpečného koridoru. Teraz je našou úlohou nájsť spôsob, ako zrealizovať tento prenos kontroly, pričom je dôležité, aby sa vodič cítil prirodzene.“
Nedávno bol v simulátore jazdy vykonaný test, v ktorom 20 vodičov odskúšalo dva rôzne nezávislé systémy jazdy. Následne mali subjektívne vyhodnotiť, ktorý systém bol lepší. Keďže skúsený vodič vie lepšie než ktokoľvek iný, ako by sa vozidlo malo správať na ceste, Peter Nilsson skúšobným vodičom umožnil aj jazdu v dlhej súprave.
„Potom sme mohli zaznamenať a objektívne analyzovať spôsob jazdy týchto skúsených vodičov v 30-metrovom vozidle na náročných vozovkách. V budúcnosti budeme môcť tieto informácie použiť ako súčasť základnej dokumentácie pri vývoji bezpečných koridorov a návrhu tohto nezávislého systému.“
Realizácia testov je možná vďaka prepracovanej technológii simulátora. Simulátor je umiestnený na dvoch križujúcich sa koľajniciach, ktoré umožňujú navodenie zážitku jazdy vpred a dozadu, ako aj otáčania. Kabína nákladného vozidla sa pohybuje aj vertikálne. Vytvára tak realistický zážitok z jazdy pomocou ovládacích funkcií a vibrácií podvozku.
Vďaka podrobnému zobrazeniu správania vodiča na ceste môžeme identifikovať potenciál na zlepšenie nášho vlastného bezpečnostného systému.
Kabína je tiež vybavená desiatimi kamerami, ktoré zaznamenávajú správanie vodiča. Päť kamier je viditeľne umiestnených na čelnom skle pred vodičom. Využívajú infračervené svetlo na zachytenie a zaznamenanie všetkých pohybov očí vodiča. To napríklad umožňuje výskumníkom presne vidieť kam, kedy a ako často sa vodič pozerá na cestu a na svoj mobilný telefón a GPS (navigačný systém),
Ďalších päť kamier je dobre ukrytých vnútri kabíny, aby na ne vodič nemyslel. Zaznamenávajú ostatné typické činnosti vodiča – nahráva sa všetko od zaobchádzania s volantom až po pohyby akcelerátora a pedálov pomocou nôh.
Cieľom ďalšieho vzrušujúceho projektu, ktorý prebieha v spoločnosti Volvo Trucks, je nájsť matematický opis správania vodiča – tzv. vodičského modelu. Tento sa neskôr použije na vyhodnotenie systémov aktívnej bezpečnosti.
Systémy ako napríklad Varovanie pred nárazom s núdzovým brzdením, ktoré už boli uvedené na trh, boli testované pomocou simulátora. V simulátore sa vystriedalo 46 vodičov bez toho, aby vedeli, čo ich čaká počas jazdy. Po 30 minútach museli čeliť kritickej situácii, keď sa spustili bezpečnostné systémy.
„Umožňuje nám to vidieť, ako rýchlo vodič zareaguje na výstrahu, ako zvládne situáciu s pomocou systému a bez neho, a či existuje rozdiel v reakciách ľudí, ktorí už majú skúsenosti so systémom. Vďaka podrobnému zobrazeniu správania vodiča na ceste môžeme identifikovať potenciál pre zlepšenie nášho vlastného bezpečnostného systému,“ hovorí Gustav Markkula, študent PhD. zodpovedný za tento projekt.
„Je dôležité, aby som ako výskumník mal možnosť stretnúť sa s našimi vodičmi a vypočul si ich názory na naše produkty a riešenia. Podľa mňa je to kľúč k úspechu.“