Ako ostať nažive na jednej z najnebezpečnejších ciest na svete

Juan Manuel Manrique jazdí 45 rokov po jednej z najnebezpečnejších ciest na svete a tomu, že je stále nažive, vďačí obozretnosti, zručnosti a skúsenostiam. Toto je priechod Paso de los Caracoles v Čile.

Paso de los Caracoles, Čile.

Priechod Paso de los Caracoles v Čile je jedna z najnebezpečnejších ciest na svete.

Juan Manuel Manrique, vodič nákladného vozidla.

Nemám rád pobyty v hoteloch a jedlá v reštauráciách. Ja varím oveľa lepšie a zdravšie,“ hovorí Juan Manuel Manrique.

Paso de los Caracoles – v preklade Slimačí priechod – bol pomenovaný podľa 29 pomalých zákrut, ktoré musia nákladné vozidlá a automobily absolvovať z 800 metrov nadmorskej výšky až po hraničný priechod do Argentíny v závratnej výške 3 200 metrov. V zime je stúpanie aj klesanie veľmi nebezpečné kvôli ľadu a niekoľkým metrom snehu a v lete dáva zas horúčava riadne zabrať brzdám a motorom ťažko naložených nákladných vozidiel.

„Vždy, keď vidím nehodu, rozmýšľam nad tým, čo viedlo tohto konkrétneho vodiča k neprimeranému zrýchleniu, a potom myslím na jeho rodinu, ktorá ho už nikdy neuvidí nažive“ hovorí Juan Manuel Manrique pri stúpaní do strmého svahu. „Obozretnosť, rešpekt, ale nikdy nie strach – to ma naučil môj otec a doteraz sa mi to vypláca.“

Do najbližšej zákruty zabočí veľkým oblúkom s cieľom vyhnúť sa nákladnému vozidlu smerujúcemu dole do údolia. Vodiči si navzájom priateľsky zamávajú a pozdravia sa cez otvorené okná. Pri desiatej zákrute ukáže na zničený kontajner na svahu medzi zákrutami 10 a 12. Vysvetľuje, že vodič tohto nákladného vozidla s nákladom vína z Argentíny šiel cestou dole príliš rýchlo. Náves sa prevrátil a strhol so sebou aj ťahač.

„Myslím, že vodič sa zachránil tak, že vyskočil z vozidla ešte predtým, ako sa zvalilo dole svahom. Zlomil si niekoľko kostí a utrpel ťažké zranenia“ dodáva s vážnym výrazom v tvári. „Ale aspoň to prežil“.

Obozretnosť, rešpekt, ale nikdy nie strach – to ma naučil môj otec a doteraz sa mi to vypláca.

Juan Manuel Manrique

vodič nákladných vozidiel

Pri manévrovaní cez ostré zákruty čílskych Ánd na ceste do Argentíny nikdy nespustí oči z cesty. Každá zákruta je očíslovaná a tá, ktorá má na konte najviac ľudských životov – číslo 17 – bola premenovaná na Curva de la muerte, čiže Zákruta smrti. Keď prechádza popri značke, mierne privrie oči, no neprestane sa sústrediť na jazdu. Ukazuje, na ktorých miestach došlo k nehodám, či už nedávno alebo v minulosti. Mnohí z ľudí, ktorí tu prišli o život, boli jeho blízki priatelia a začína byť jasné, že tu existuje určité bratstvo vodičov, ktorí tadeto pravidelne jazdia – cez najdôležitejší hraničný priechod medzi Čile a Argentínou.

Keďže ide o najkratšiu trasu z prístavu San Antonio na západe od Santiaga v Čile do provincie Mendoza v Argentíne, ako aj ďalej do Brazílie, predstavuje aj dôležitý logistický uzol v oblasti. Po tejto ceste sa prepravuje tovar z celého sveta, od banánov putujúcich na juh z Ekvádoru až po naleštené nové automobily z Ázie. Juan Manuel dnes v mraziarenskom návese prepravuje 25 metrických ton banánov a má namierené do Mendozy. Vďaka krútiacemu momentu motora a plynulej prevodovke sa môže plne sústrediť na nebezpečnú cestu.

Svet vodičov – Epizóda 6.
Juan Manuel Manrique.

Vždy, keď vidím nehodu, myslím na rodinu vodiča, ktorá ho už nikdy neuvidí nažive.

Juan Manuel strávil 45 rokov svojho 64-ročného života jazdou v nákladných vozidlách po celej Južnej Amerike. Keď je na cestách, doma v rodnom meste Mendoza v Argentíne ho čaká manželka a štyri dospelé deti. Často na ne myslí, ale jeho rodina sa utešuje tým, že ešte nikdy nehavaroval a že jeho prioritou je dostať sa domov, aby ich znova uvidel.

„Prístup majiteľa spoločnosti má veľký vplyv na štatistiky nehôd“ vysvetľuje. „Niektorým majiteľom nezáleží na vodičoch, preháňajú ich v práci a používajú zastarané vybavenie, čo vždy zvyšuje nehodovosť.“

Vysvetľuje, že spoločnosť, pre ktorú teraz pracuje, nemala nikdy žiadne vážne nehody a je jednou z najväčších spoločností pôsobiacich na trase Čile – Argentína. Majiteľ udržiava veľmi blízke vzťahy so svojimi vodičmi.

„Keď majiteľ zavolá, aby zistil, ako sa vám darí, ako sa má vaša rodina a prejaví skutočný záujem o vaše blaho, ohromne sa to prejaví aj vo vašom výkone na ceste,“ zdôrazňuje Juan Manuel. „Nie je dobré pracovať pod veľkým tlakom.“

Spoločnosť vlastní 80 nákladných vozidiel, objednala ďalších 30 modelov a špecializuje sa na mrazený tovar. Všetky nákladné vozidlá sú z radu Volvo FH a spoločnosť ako prvá v Čile zakúpila nový model FH. Juan Manuel jazdí na ťahači FH 500 z roku 2015, ktorý spoločnosť práve prevzala. Je vybavený prevodovkou I-Shift a konfiguráciou náprav 6x2. Vďaka zásade – jeden vodič, jedno nákladné vozidlo – sa čoskoro stane spoľahlivým partnerom na cestách. 

Môj otec ma naučil všetko o jazde s nákladným vozidlom, ako aj o týchto horách.

Juan Manuel Manrique

vodič nákladných vozidiel

„Tieto nové nákladné vozidlá majú výbornú viditeľnosť, odpruženie a brzdy, takže jazda v nich vyžaduje oveľa menej námahy ako v starých modeloch,“ vysvetľuje. „Sú tiež oveľa bezpečnejšie. Poskytujú pohodlný nocľah, takže ráno sa zobudíte dobre oddýchnutí a pripravení vyraziť na cestu. Pohodlné lôžka robia z týchto nákladných vozidiel skutočný druhý domov. Ešte som v nich nezažil technické problémy, kvôli ktorým by som si musel zobrať neplánovaný deň voľna.“

Zatiaľ čo za horami zapadá slnko, Juan Manuel si vedľa cesty pripravuje steak a kura. Rozpráva o jazdách, na ktorých ho sprevádza manželka.
 

Zákruta na ceste Paso de los Caracoles.

Na ceste Paso de los Caracoles prúdi premávka na hraničný prechod smerom do Argentíny pri ohromnej nadmorskej výške 3 200 metrov.

„Nikto nevarí tak dobre ako moja žena“ pochvaľuje si, „ale keď sme spolu na ceste, mám varenie na starosti ja. Ona si môže odpočinúť. Nemám rád pobyty v hoteloch a jedlá v reštauráciách. Ja varím oveľa lepšie a zdravšie.“

Chvíľku si posedí na svojej stoličke a hľadí na pohorie, ktoré je už mnoho rokov jeho pracoviskom a prinieslo mu radosť aj smútok. Za pár rokov odíde do dôchodku a bude tráviť celé dni so svojou ženou doma v krásnej Mendoze.

„Môj otec ma naučil všetko o jazde s nákladným vozidlom, ako aj o týchto horách,“ spomína Juan Manuel. „Raz mi povedal, že Andy tu budú stále. Naveky. Skôr či neskôr všetci umrieme. Andy tu však zostanú stáť.“

Nákladné vozidlo

Model: ťahač Volvo FH 500 s prevodovkou I-Shift 2015 a konfiguráciou náprav 6×2 axle.
Motor: 13-litrový, jednoradový, šesťvalcový s výkonom 500 koní a krútiacim momentom 2 500 Nm pri 1 050 – 1 400 ot./min.
Náves: Americký mraziarenský náves značky Utility s kapacitou 27,5 metrických ton.
Úlohy: Preprava mrazeného tovaru z Čile do Argentíny.

Súvisiaci obsah

Ťažba soli na obrovskej ploche v Bolívii

Svetlo je tu nemilosrdné a vzduch riedky. Najväčšia soľná rovina na svete je náročnou skúškou pre ľudí aj stroje. Vodič Dario Machaca Colque po nej jazdí s nákladnými vozidlami už viac ako 30 rokov....

Volanie divočiny – deň prepravy afrických byvolov

Práca prepravcu zvierat v prírodných rezerváciách Južnej Afriky si nevyžaduje len mimoriadne vodičské schopnosti, ale aj odvahu....

Rekultivácia morského dna

Najväčšie mesto Nigérie postupne mení podobu. Z pôvodného plánu na ochranu erodujúceho pobrežia mesta Lagos sa postupne stal najväčší stavebný projekt v Afrike s názvom Eko Atlantic – nové územie, ktoré sa stavia na ploche získanej z mora....

Filtrovať články

5 true 5