Trucks
Nikolaj Goncharov už takmer 20 rokov žije v najväčšej ruskej oblasti – Jakutsku. Desať rokov z tohto času jazdí ako vodič nákladného vozidla pre prepravnú spoločnosť Transotdelstroy (TOS) so sídlom v meste Lensk.
„Naším problémom je bahno a zlé cesty,“ Hovorí Nikolai, pričom zo žartu dodáva: „Nemáme tu cesty, máme len smer.“
Dnešnou Nikolaiovou úlohou je prepraviť betónové platne z prístavu v meste Peleduy na stavenisko v Chayande. Ruský gigant v oblasti zemného plynu, spoločnosť Gazprom, tu stavia plynový zásobník. Cieľ nie je príliš vzdialený, asi 120 km. Ale dostať sa tam je veľmi náročné, pretože veľká časť trasy vedie po nespevnených cestách s obrovskými mlákami a jamami.
„Tadiaľto prejdú len nákladné vozidlá ako toto: offroadové, určené do náročných podmienok,“ hovorí Nikolai sediac v kabíne svojho ťahača Volvo FMX 460 s konfiguráciou náprav 6x6. Jazdí v ňom len pár mesiacov, predtým jazdil takmer desať rokov za volantom iných modelov Volvo. „Je to dobré vozidlo, robustné.“
Počas nakladania v prístave Nikolai ukáže prstom na rieku Lena za sebou.
„Lena je životodarnou tepnou Jakutska. Všetok náklad sa prepravuje väčšinou po rieke, proti prúdu aj po prúde.“
Keď je v lete rozbehnutá sezóna, je tu veľmi rušno, pretože náklad sa do mnohých častí Jakutska nedá doručiť iným spôsobom. Náklad dodaný po rieke Lena prepravujú z prístavu do rôznych destinácií v tejto oblasti nákladné vozidlá, ktoré často jazdia po nespevnených cestách. Tie sa po každom daždi zmenia na bahno.
Nikolaj si spomína na jednu jazdu po nespevnenej ceste pred pár rokmi, ktorá sa po daždi zmenila na bahenný kúpeľ.
„Bolo po daždi a bolo treba vyjsť nahor po strmom blatistom kopci. Vozidlá však nechceli vyjsť. Chvíľu sme sa tam trápili, ale bolo to márne. A tak sme dva dni zostali bývať vo svojich vozidlách a čakali na suchšie počasie. Keď skončili dažde, začal fúkať vietor a cestu vysušil. Konečne sme mohli pokračovať v jazde.“
Hoci podobné prípady sa vyskytujú zriedkavo, vysvetľuje, s offroadovými nákladnými vozidlami Volvo sme pripravení aj na najhoršie podmienky. V zime, keď rieka Lena zamrzne, cestári vybudujú „snežnú cestu“ naprieč lesom až do mesta Ust Kut.
„Začne mrznúť a končia všetky žarty,“ hovorí Nikolai. „Teploty tu klesajú až na –40 alebo –45 stupňov. Občas zažijeme dokonca aj –50 stupňov. Ale to nevadí. Volvo to prežije.“
Na náročných jakutských cestách pomáhajú Nikolaiovi skúsenosti a rozvaha, vďaka ktorým zostane v bezpečí. Všetky mláky pozná takmer naspamäť. Vie, ktorá strana je ako hlboká. Keď nákladné vozidlo na ceste z prístavu narazí na mláku, Nikolai spomenie pár tipov.
„Nie je príliš veľká, ale nemôžete cez ňu prejsť veľkou rýchlosťou. Musíte spomaliť a zaradiť nižší prevodový stupeň, aby ste ju mohli opatrne prejsť.“
Nemáme tu cesty, máme len smer.
Ale keď je cesta plná bahna, ani najväčšia opatrnosť a skúsenosti nedokážu vždy zaručiť, že sa vodič nedostane do problémov. Na bahnitej ceste narazí Nikolai na malý problém, keď sa medzi kolesá zasekne kameň. Vystupuje z kabíny a skúma kameň. Potom vyberie kladivo a rozbije ho na menšie kusy, ktoré vypadnú.
„Kameň by mohol poškodiť alebo rozrezať pneumatiku a tá by potom sfúkla,“ vysvetľuje Nikolai po návrate do kabíny. „Našťastie sa kameň dal rozbiť kladivom na menšie kusy, ktoré vypadli. Občas sa stane, že musíte demontovať koleso a sfúknuť ho, aby ste dokázali vybrať kameň.“
O kus ďalej je zaparkované ďalšie nákladné vozidlo, okolo ktorého nervózne chodí vodič. Nikolai zastaví a vystúpi z kabíny. Podíde k mužovi a chvíľu sa zhovárajú. Po návrate konštatuje, že vodič potrebuje odtiahnuť, ale nedokáže mu pomôcť, pretože jeho Volvo je plne naložené. Vzhľadom na to, v akom stave sú tunajšie cesty, je solidarita medzi vodičmi životne dôležitá, poznamenal.
„Keď je treba, navzájom si pomáhame. Takto to na tejto ceste chodí.“
Po pár kilometroch Nikolai zastaví, aby si spravil krátku prestávku na šálku čaju.
„Na Jakutsku ma najviac priťahuje krásna a neporušená príroda a čisté rieky,“ hovorí počas toho, ako sa rozhliada.
Rodák z oblasti Kemerovo v juhozápadnej Sibíri prišiel do Jakutska navštíviť sestru a zostal tu. Fascinuje ho okolitá príroda a suchšie podnebie, vďaka ktorému sú aj extrémne nízke teploty v zime ľahšie zvládnuteľné.
Nikolaia na Jakutsku fascinuje aj prekvitajúci život v divočine.
„Chytíte tú rôzne druhy rýb, napríklad štuky, okúne či sibírskeho lososa. A raz som zazrel medvedicu s malými medvieďatami. Videl som tu zajace. Aj líšky, losy. Je to divočina, zvieratá tu pobehujú po okolí a ľudia pracujú v ich susedstve. Žijeme tu vedľa seba.“
Onedlho nákladné vozidlo opustí bahennú cestu a vráti sa na riadny asfalt. O pár kilometrov ďalej spozorujeme v priekope vedľa cesty ťahač.
„Vodič zrejme zaspal za volantom,“ hovorí Nikolai. „Na asfaltovej ceste sa človek trochu uvoľní a ľahko stratí koncentráciu,“ dodáva.
Nikolai zakýva ďalšiemu vodičovi vozidla Volvo zo spoločnosti TOS, ktorý sa vracia zo svojej cesty. Hovorí, že rád pracuje pre túto spoločnosť a svojho šéfa Stanislava Khamaganova, ktorý im zabezpečuje dostatok práce, aby vozidlá nestáli.
Úloha je splnená a Nikolai je naspäť v Peleduy, v obci, kde mnohé vozidlá TOS a mnohí vodiči zostávajú na celé leto.
Hovorí, že keď zostáva tu, chýba mu manželka, dve dcéry a tri vnučky, ktoré žijú v Lensku. Len zriedkakedy má možnosť ísť domov. Byť ďaleko od rodiny je nevyhnutná súčasť tejto práce.
„Keď prídem domov, vidím, ako moje vnúčatá podrástli a niečo nové sa naučili. Ale pre koho pracujem, ak nie pre svoju rodinu, pre jej blaho?“ poznamenáva.
Vlastník: Stanislav Khamaganov
Počet zamestnancov: 90
História: Spoločnosť vznikla pred 14 rokmi.
Hlavní zákazníci: Gazprom, Rosneft, Sclumberger
Celkový počet vozidiel: 283
Veľkosť vozového parku: 60 (z toho nákladné vozidlá Volvo: 30)
Hlavný náklad: Stavebné materiály a súčiastky na ťažbu plynu a ropy.
Nákladné vozidlo: Ťahač Volvo FMX 460 s konfiguráciou náprav 6x6. Príves: Ruský príves od spoločnosti NARZ s nosnosťou 55 t. Zákazky: Preprava betónových platní z prístavu v meste Peleduy na staveniská v oblasti Chayanda.