Trucks

Zvládanie zákrut

Krivolaký priechod Tizi n’Tichka v marockom pohorí Atlas môže u každého vodiča vzbudiť zmiešané pocity. Vodič nákladných vozidiel Omar Ait Mbarek je však na tejto ceste ako doma, je totiž jeho pracoviskom.
Štátna cesta 9
Štátna cesta 9 siaha takmer do nadmorskej výšky 2 300 a je najvyšším horským priechodom v Severnej Afrike.

„Môžem tadeto prejsť aj pospiatky,“ nešetrí chválou 61-ročný vodič. Pri výške 2 300 metrov nad morom ide o najvyšší horský priechod na severe Afriky. Tento 50-kilometrový úsek na štátnej ceste 9 ponúka ohromné výhľady na krajinu so zasneženými končiarmi a zelenými svahmi posiatymi malebnými dedinkami. Tu možno zažiť pravý marocký spôsob života, ktorý by ste ťažko hľadali v mestách – hlavné lákadlo pre zahraničných turistov. Tizi n’Tichka, čo v pôvodnom berberskom jazyku znamená Pasienkový priechod, má strategický význam pre marocké hospodárstvo: Spája Marakéš s Ouarzazate – dve mestá, ktoré každý rok prilákajú milióny turistov a patria medzi obľúbené scenérie na natáčanie pre filmárov z Hollywoodu až po Bollywood. 

Jeho serpentínové zákruty, ktoré sa kľukatia pozdĺž nebezpečných a slabo ohradených priepastí na jednej strane, a všadeprítomná hrozba padajúcich kameňov na druhej strane, spolu s prepadlinami a príliš častým výskytom nepozorného jazdenia, prispievajú k tomu, že jazda cez tento úsek môže byť otázkou života a smrti. Omar Ait Mbarek si preto môže dovoliť aspoň trochu samochvály: Na tejto ceste strávil takmer tretinu zo 44 rokov pôsobenia v odvetví prepravy, a to bez jedinej nehody. Ako to dokázal?

 

„Keď jazdím po tejto ceste, nikdy nezapínam rádio. Namiesto toho pozorne počúvam motor, aby som vedel, čo sa deje vnútri nákladného vozidla a na ceste. Musíte postupovať pomaly: Nie som jeden z tých vodičov, ktorý sa ponáhľa do práce, hneď ako vstane. Mám svoje tempo, dodržiavam režim odpočinku, dokonca aj vtedy, keď mi to spôsobí dvojhodinové oneskorenie,“ vysvetľuje a nalieva si do pohára mätový čaj počas prestávky na krajnici.

Po výdatnom jedle, ktoré pozostáva zo zeleniny a tažínového gulášu s tmavým mäsom, Omar Ait Mbarek skontroluje cisternu svojho Volvo FH, v ktorej prepravuje motorový olej z Marakéšu do púštnej hliadky v Zagore, na juh od mesta Ouarzazate. 

Omar Ait Mbarek pracuje od roku 1997 pre marockú spoločnosť Societe Transport Marouane et Freres Ltd (STMF), ktorá sa špecializuje na prepravu horľavých výrobkov. Je najstarším vodičom nákladných vozidiel v tejto spoločnosti. „Minulý rok som mal ísť do dôchodku, ale nechcú ma pustiť! Trvali na tom, aby som zostal. Som ich najspoľahlivejší vodič, dôverujú mi aj so zaškolením nových zamestnancov,“ dodáva.

Omar Ait Mbarek začal jazdiť s nákladnými vozidlami v roku 1983, ale 11 rokov predtým pracoval ako asistent vodičov nákladných vozidiel, vďaka čomu získal znalosti o tejto profesii. Prvé ťažké nákladné vozidlo, s ktorým jazdil, bolo Volvo F88.

„Boli to najlepšie časy, ale brzdy sa na strmých cestách rýchlo prehrievali. Toto nové Volvo FH dokáže uniesť až 27 ton a udržiava rovnakú rýchlosť na kopci aj na svahu. Dnešné nákladné vozidlá sú tiež oveľa pohodlnejšie, keďže sú vybavené vhodnou kabínou, zatiaľ čo predtým museli vodiči spať v priestore pod volantom,“ spomína.

Kabína poskytuje nevyhnutné útočisko, najmä v zime, keď môžu silné snehové prehánky zastaviť premávku, občas aj na niekoľko dní. Omar Ait Mbarek počas jazdy popri dedine Toufliht spomína, ako sa v roku 1998 na celý týždeň zastavila premávka kvôli snehu.

Keď jazdím po tejto ceste, nikdy nezapínam rádio. Namiesto toho pozorne počúvam motor, aby som vedel, čo sa deje vnútri nákladného vozidla.

„Nemali sme žiadne potraviny ani deky. Nikto nám neprišiel na pomoc. Našou jedinou záchranou bol tento podnik, v ktorom bol kozub: Majiteľ nás dosť zdieral na cenách, predával nám chlieb za päťnásobok bežnej ceny,“ hovorí s úškrnom.

Pred najnebezpečnejším úsekom horského priechodu sa jeho nálada zmení, keď ukazuje na sektorovú anténu na vrchole útesu a začne opisovať ten najhorší pohľad, aký sa mu v živote naskytol. Bolo to na začiatku septembra 2012, keď vodič autobusu v noci stratil kontrolu nad vozidlom a zrútil sa do 150-metrovej hĺbky. Štyridsaťdva ľudí zahynulo a 25 utrpelo zranenia.

 

„Ráno som prechádzal popri mieste nehody. Autobus bol roztrhaný na márne kúsky. Táto udalosť ma stále máta a modlím sa za to, aby som nikdy nič podobné nevidel.“

Polícia tvrdila, že k nehode došlo preto, lebo autobus prepravoval viac ľudí, než je jeho stanovená kapacita. Bola to najtragickejšia dopravná nehoda v dejinách Maroka – hovoríme o krajine, kde každý rok prichádza pri dopravných nehodách o život 4 000 ľudí. Štát vo veľkej miere investoval do rozvoja cestnej infraštruktúry a zaviedol predpisy o cestnej premávke, ale kritici uvádzajú, že pri úsilí v oblasti rozvoja infraštruktúry sa zanedbali odľahlé oblasti ako priechod Tizi n’Tichka.

Na tomto mieste skutočne nechcete mať nehodu: Ak vás nezabije pád, môže sa stať, že budete dlho čakať na príchod sanitky, a vo vzdialenosti viac než sto kilometrov nie sú žiadne riadne nemocnice.

„Na tomto mieste skutočne nechcete mať nehodu: Ak vás nezabije pád, môže sa stať, že budete dlho čakať na príchod sanitky, a vo vzdialenosti viac než sto kilometrov nie sú žiadne riadne nemocnice,“ varuje Omar Ait Mbarek a dodáva: „V živote mi najviac záleží na vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti ľudí predo mnou, ako aj mojich detí, na vykonávaní modlitieb v správny čas, počestnosti a na tom, aby som nikomu neublížil. Nikdy som nikoho nezabil ani som nikomu nespôsobil ťažké zranenie. Mám dobrý život a spím s čistým svedomím.“

Omar Ait Mbarek sa narodil v dedine hlboko v pohorí Atlas a nemal veľmi na výber, než využiť šťastnú náhodu z mladosti a vybudovať si kariéru, ktorá sa medzitým stala jeho vášňou. Mal 16 rokov, keď sa z nákladného vozidla, ktoré prechádzalo cez jeho dedinu, skotúľal náklad trstiny. Ponáhľal sa, aby pomohol vodičovi, na ktorého urobil taký dojem, že mu ihneď ponúkol prácu asistenta za 15 dirhamov na mesiac.

„Jazda s nákladným vozidlom bola tou jedinou možnosťou, a to nielen pre mňa, ale aj pre mnohých iných ľudí v mojom regióne. Nákladné vozidlá a autobusy boli to jediné, čo držalo dediny pri živote,“ spomína a dodáva:

„Pri jazde zažívam neopísateľnú eufóriu. Byť na ceste je ako droga – stretávam kolegov a vymieňane si informácie. Pre mňa je jazda po týchto horských cestách ako únik z reality, pričom mám istotu, že sa mi za všetky tie roky nič nestalo a nikomu inému som nespôsobil škodu.“

Societe Transport Marouane et Freres Ltd

Vlastník: Pán Mohamed Asli, generálny riaditeľ.
Počet zamestnancov: 365
Založenie spoločnosti: 1996
Hlavní zákazníci: Shell, Total Morocco.
Celkový počet vozidiel: 283
Počet nákladných vozidiel Volvo vo vozidlovom parku: 236
Hlavný náklad: Výrobky z ropy