Trucks

Boj so živlami na polostrove Lofoty

Nórsky polostrov Lofoty leží na 68. stupni zemepisnej šírky na sever od polárneho kruhu. Tu v zemi polnočného slnka býva v lete fantastické počasie. Zimy však môžu byť extrémne – mrazivé, temné noci a prudké víchrice.
Jazda cez polostrov Lofoty.
Polostrov Lofoty ponúka úžasný výhľad na krajinu, ale pre vodiča nákladných vozidiel môže predstavovať drsné prostredie.

Nachádzame sa v mestečku Svolvær, jednom z najsevernejšie položených miest na svete, kde náš čaká vodič nákladného vozidla Ken-Marek Vatnfjord. Zvyčajne pracuje v diaľkovej doprave, ale dnes nás zoberie na 120-kilometrovú cestu do Reine, neďaleko najvzdialenejšieho konca polostrova Lofoty, aby sme vyzdvihli ryby. Po týchto cestách jazdil už mnohokrát predtým, či už v extrémnych poveternostných podmienkach alebo počas polárnych nocí. Hoci si nerobí zbytočne starosti, pri zlom počasí vždy myslí na bezpečnosť.

„Nemôžem vlastne zaručiť, že sa vrátim domov. Vždy sa môže niečo stať – niektoré z najhorších ciest sú toho dôkazom. Robíme preventívne opatrenia, najmä keď vieme, že sa zhorší počasie, ale nemôžete jednoducho ostať stáť. Našou prácou je prepravovať ryby a iné dôležité zásoby do okolitých obcí tu na severe, keď všetci ostatní sedia doma,” hovorí Ken-Marek.

Vysoká ostražitosť sa rozhodne oplatí. Je to tu nebezpečné.

Ken-Marek opúšťa Svolvær a vydáva sa na západ po diaľnici E10. Prvý tunel je na oboch stranách zúžený, takže musí jazdiť po strede vozovky. Spomalí po vstupe na výpadovú cestu do Henningsvær, jednej z najznámejších rybárskych dedín na Lofoty. Je si dobre vedomý toho, že tu nedávno došlo k smrteľnej nehode, keď dánske nákladné vozidlo pravdepodobne príliš rýchlo vošlo do zákruty, prerazilo zvodidlá a zrútilo sa do mora. V deň, keď dánsky vodič prišiel o život, bol ľad na mieste nehody hladký ako sklo a nákladné vozidlo so sebou zobralo 100 metrov zvodidiel.

„Náves sa odpojil a narazil do kabíny vodiča, potom skončil vo vode. Odvtedy už rozšírili vozovku a posilnili zvodidlá, ale opatrnosti nie je nikdy dosť. Je to tu nebezpečné.”

Ken-Marek vyrastal v meste Sarpsborg na juhu Nórska, ale keď ochorela jeho stará mama z mestečka Svolvær, presťahoval sa na sever. Našiel si prácu v miestnom hoteli a čoskoro sa zaľúbil do manažérky hotela Anne Helen. Aj keď sa pár na rok presunul na juh, Ken-Marek sa s radosťou vrátil späť na sever, keď mu ponúkli miesto vodiča diaľkovej prepravy.

To sa odohralo v roku 2007. Ken-Marek, Anne Helen a ich syn Kasper momentálne žijú v centre mestečka Svolvær, neďaleko terminálu, kde sídli Thors Varetransport – spoločnosť, pre ktorú Ken-Marek pracuje.

„Neviem si vlastne ani predstaviť, že by som robil niečo iné. Som si istý, že mnoho ľudí to robí pre peniaze, ale byť vodičom diaľkovej nákladnej dopravy je pre mňa životný štýl. Je to súčasťou mojej DNA.”

Blížime sa k rybárskej dedinke Reine, jednému z najkrajších miest v oblasti Lofoty. Žije tu 330 ľudí, z ktorých väčšina pracuje na rybárskych lodiach alebo v továrni na spracovanie rýb. Práve tu Ken-Marek nespočetne veľakrát vyzdvihol náklad rýb.

Neviem si vlastne ani predstaviť, že by som robil niečo iné. Som si istý, že mnoho ľudí to robí pre peniaze, ale byť vodičom diaľkovej nákladnej dopravy je pre mňa životný štýl. Je to súčasťou mojej DNA.

„Keď tu nakladáte tovar, je dobré obrátiť veľké nákladné vozidlo, ale dole na ceste je niekoľko prekážok, ktoré sa počas najhorších dní ťažko prekonávajú. Na vozovke je miesto len pre jedno vozidlo a kvôli mnohým zákrutám na ceste tu nie sú žiadne zvodidlá. Voda siaha až priamo na asfalt. Aj pri najmenšej chybe skončíte vo vode.”

Ken-Marek nám hovorí, aký je šťastný, že podnik, pre ktorý pracuje, si buduje pevné partnerstvo so spoločnosťou Volvo a že jeho nákladné vozidlo pre neho veľa znamená.

„Zaregistrovali ho v rovnaký deň, ako sa narodil môj syn. To bola príležitosť na dvojitú oslavu.”

V tento deň však Ken-Marek nesedí za svojím volantom. Namiesto toho testuje jedno z najnovších nákladných vozidiel spoločnosti, model Volvo FH 540 s novou dvojspojkovou prevodovkou I-Shift. Vraví, že je veľmi zvláštne, keď v nákladnom vozidle nepočuje zmenu prevodových stupňov.

 

„Dokonca ani v mojom vlastnom aute nie je taká dobrá prevodovka. Nákladné vozidlo pôsobí zároveň veľmi odolne, čo je pre nás dôležité, keď sa zhorší počasie. Niet pochýb o tom, že nové technológie nám uľahčujú každodenný život. Znamená to pre nás vyššiu bezpečnosť a možnosť prepravovať tovar po celý rok.”

Prechádzame cez most Gimsøystraumen. Je to jedno z najveternejších miest v Lofoty. Dnes povieva mierny vánok, ale Ken-Marek tadeto jazdil pri rýchlosti vetra viac než 30 metrov za sekundu, keď bol most vlastne uzavretý.

„Nákladné vozidlo bolo tak zaťažené, že som nemal obavy. Keď tu zrazu stierače vyhodilo na čelné sklo, prelomila sa slnečná clona a celým nákladným vozidlom zalomcoval vietor. Musel som ísť proti vetru, aby som udržal nákladné vozidlo na moste. Nemal som strach, ale priznám sa, že som mal trochu obavy. Našťastie sa nič nestalo. Už to ale nezopakujem,” dodáva.

Stále sme ďaleko od mestečka Svolvær a začína sa stmievať. V tomto období sú dni krátke. Od 7. decembra do 5. januára ani nevidno slnko. Trvá polárna noc.

„V tomto čase sa nemôžete veľmi uvoľniť. Vozovky sú vo všeobecnosti užšie, snehové záveje sú väčšie a stále je tma. Rád sedím za volantom, ale musíte sa stále sústrediť. Videl som, ako nákladné vozidlá narazili do krajnice a prevrátili sa.”

Spoločnosť, pre ktorú Ken-Marek pracuje, presne vie, čo robiť, keď sa naozaj zhoršia podmienky.

„V tomto ohľade mám skutočne rád prístup môjho šéfa. Najdôležitejšie je, aby sme bezpečne dorazili, a nie čas trvania. Nemali sme žiadne vážne nehody. Myslím si, že to je výsledok jasného prístupu a predovšetkým jazdy v dobrých nákladných vozidlách.”

Sme späť v Svolvær. Dlhý pracovný deň sa skončil. Tentoraz všetko prebehlo v poriadku. Nákladné vozidlo treba vyložiť a zaparkovať predtým, ako Ken-Marek prehodí pár slov s niektorými kolegami, ktorí sú stále v práci.

„Po dlhom čase na ceste je vždy dobré znovu vidieť terminál Svolvær. Vtedy viem, že onedlho opäť uvidím Kaspera. Vždy na mňa doma čaká.”

Cesta:

Diaľnica E10, predtým známa ako cesta kráľa Olafa V., sa tiahne zo švédskeho mesta Luleå do mesta Å v Nórsku. V úseku medzi Svolvær a Reine v oblasti Lofoty sa cesta krúti a má menej než 6 metrov do šírky, často len 5 metrov. Táto trasa je jednou z 18 národných turistických ciest v Nórsku.

Nákladné vozidlo:

Model: Volvo FH540, 6×2 ťahač, model výroby 2015 s návesom Krone.
Funkcie: Prevodovka I-Shift Dual Clutch a systém Volvo dynamické riadenie.
Motor: 13-litrový, šesťvalcový vznetový motor, 540 koní – 2 600 Nm.
Prepravné úlohy: Nákladné vozidlo prepravuje rybie produkty a potraviny na polostrove Lofoty a v celom Nórsku a za rok prejde až 150 000 km.