Prečo sme skeptickí voči elektrickým nákladným vozidlám – a prečo je to prirodzené

Od parných lokomotív až po smartfóny: história je plná prelomových technológií, ktoré boli spočiatku terčom posmechu alebo pochybností. Rovnakú vlnu nedôvery dnes zažívajú aj elektrické nákladné vozidlá v doprave.

Už v roku 1937 sa bratia Gershwinovci v ich vtipnej piesni Všetci sa smiali vysmievali ľudskej neochote prijať noviny. Prepojili v nej scény s kritikou myšlienok slávnych osobností – Kolumba za jeho tvrdenie, že Zem je guľatá, Thomasa Edisona za prvý záznam zvuku a bratov Wrightových za ich pokusy o lietanie – a predovšetkým nepravdepodobný milostný príbeh samotného rozprávača. V záverečnom refréne sa však karta obrátila: Sny sa naplnili, a ako to už s vizionárskymi nápadmi býva, skeptici zostali bez relevantnej argumentácie. 

História je plná takýchto príkladov. Železničná doprava v 20. rokoch 19. storočia bola odmietaná ako rojčenie. Šéf britského poštového úradu považoval telefón za zbytočnosť („Máme dosť poslíčkov“). Žiarovky, kinematografia či automobily boli spočiatku označené za „neúspech“ alebo „luxus“. ^[1]Napriek tomu, práve tieto "nepravdepodobné" vynálezy navždy zmenili svet.
 

V modernej dobe sa s podobnými pochybnosťami stretli aj digitálne fotoaparáty, smartfóny a dokonca aj GPS. Elektrické nákladné vozidlá sú dnes jednoducho len najnovšou kapitolou v tejto dlhej tradícii odporu voči zmenám.

Prečo sme naprogramovaní mať obavy

Micco Grönholm, marketingový špecialista prednášajúci na Ekonomickej fakulte Univerzity v Lunde a odborník na procesy inovácií, tvrdí, že skepticizmus nie je len zvyk – je to hlboko zakorenený ľudský inštinkt.

„Keby sa naši predkovia bez váhania chytili každej novinky, mnohí by neprežili. Ten istý obranný mechanizmus existuje dodnes – len teraz ho spúšťajú neznáme bobule v lese, ale nové technológie.“

Micco Grönholm následne identifikuje tri kľúčové optiky, cez ktoré sa pozeráme na inovácie a ktoré vysvetľujú, prečo potrebujú čas na uplatnenie: psychologickú, praktickú a úsudkovú perspektívu.

1. Psychologická perspektíva

Skepticizmus je v jadre ochranný mechanizmus ľudského mozgu.

„Naša myseľ je koncipovaná tak, aby nás chránila. Preto často uprednostňujeme známe pred novým, aj keď to nové môže byť objektívne lepšie,“ hovorí Micco Grönholm.

Tento mechanizmus brzdia tri dobre zdokumentované kognitívne skreslenia:

• Zaujatosť status quo – Uprednostňujeme to, čo už poznáme. Naftové nákladné vozidlá existujú celé storočie – prečo to meniť?^[1]
  
• Negatívne skreslenie – Zameriavame sa viac na potenciálne riziká ako na príležitosti. Jediná porucha elektrického nákladného vozidla môže zatieniť stovky úspešných jázd.^[2]
• Potvrdzovacie skreslenie – Aktívne hľadáme informácie, ktoré potvrdzujú naše už existujúce presvedčenie. Toto je obzvlášť viditeľné na online fórach, kde sa skeptici navzájom podporujú a šíria kritické správy.^[3]

2. Praktická perspektíva

Pochybnosti nie sú len v hlavách, často pramenia zo skutočných, hmatateľných prekážkach.

„Aby bola technológia atraktívna, musí bezchybne fungovať v každodennom živote. Pre elektrické nákladné vozidlá to znamená napríklad spoľahlivú a dostupnú nabíjaciu infraštruktúru,“ hovorí Micco Grönholm.

Zavádzanie technológií závisí od celých systémov, nie len od samotného produktu. Ako Grönholm poukazuje, úspech prichádza až po zosúladení všetkých častí – od sietí a predpisov.

Dôležité sú aj stimuly: „Švédska reforma domácich počítačov koncom 90. rokov sprístupnila počítače miliónom domácností, čím Švédsko katapultovalo medzi krajiny s najvyššou hustotou počítačov na svete. Stimuly môžu radikálne urýchliť prijatie.“

Rovnaká logika platí aj pre elektrické nákladné vozidlá – kľúčové budú dotácie, infraštruktúra a podporné ekosystémy.

3. Perspektíva úsudku

Nakoniec prichádza na rad sociálna dynamika – ako vnímame inovácie v kontexte ostatných. Micco Grönholm to nazýva perspektívou úsudku alebo pozorovateľa.

Tento proces šírenia inovácií riadia predvídateľné vlny, ako ich opísal sociológ Everett Rogers: Inovátori, Raní osvojitelia, Raná väčšina, a až potom nasleduje Širší trh.^[4]

„Keď začne na elektrických nákladných vozidlách jazdiť tá "Skorá väčšina", vtedy si mainstream povie: „Možno by som si mal tiež jedno kúpiť,“ hovorí Micco Grönholm.

K tomuto bodu zlomu obvykle dochádza pri 15–20 % adopcii. Dovtedy je skepticizmus prirodzenou súčasťou procesu, nie chybou systému. A tento proces si vyžaduje čas, čo je pre náš mozog často uchopiteľné.

Ako to raz povedal Bill Gates: "Vždy preceňujeme zmenu, ktorá nastane v nasledujúcich dvoch rokoch, a podceňujeme zmenu, ktorá nastane v nasledujúcich desiatich.“