Trucks

Rekultivácia morského dna

Najväčšie mesto Nigérie postupne mení podobu. Z pôvodného plánu na ochranu erodujúceho pobrežia mesta Lagos sa postupne stal najväčší stavebný projekt v Afrike s názvom Eko Atlantic – nové územie, ktoré sa stavia na ploche získanej z mora.
Vlnolam v Lagose.
Vlnolam dlhý päť míľ s názvom Veľký múr Lagosu, ktorý bude chrániť Eko Atlantic pred otvoreným oceánom.

Je10 hodín večer a väčšina nákladných vozidiel je zaparkovaná za bránami obrovského staveniska projektu Eko Atlantic. Niekoľko moslimských vodičov sa modlí za svetla pouličných lámp, zatiaľ čo ostatní si na zemi rozprestreli tenké rohože a prikryli sa dekou. 

Matthew Ude sa pripravuje na spánok. Rovnako ako každý deň prešiel vo svojom Volvo FMX 150 kilometrov do kameňolomu severovýchodne od Lagosu, aby naložil bloky žuly na výstavbu osem kilometrov dlhého ochranného múru, ktorý oddeľuje Eko Atlantic od mora. 

„Nikdy nejazdíme v noci, je to príliš nebezpečné. Je vysoko pravdepodobné, že vás prepadnú a okradnú,‟ varuje Matthew. 

Projekt Eko Atlantic je predurčený na to, aby sa stal budúcnosťou Lagosu. Na umelo vytvorenom polostrove o rozlohe 10 km2 postavenom hneď vedľa oblasti známej ako ostrov Victoria sa budú rozprestierať obchodné a obytné štvrte. Ochranný múr bol otestovaný s cieľom zabezpečiť, aby odolal najhorším búrkam, a jeho vnútorná časť je naplnená pieskom vybagrovaným z mora. 

Názov Eko pochádza z miestneho jazyka Yoruba a znamená „ľudia z ostrova Lagos‟, ktorí tu pôvodne žili. Matthew však nepochádza odtiaľto. Je členom etnickej skupiny známej ako Igbo a v Nigérii pracuje ako vodič nákladných vozidiel od roku 1978. Práca sa stala jeho koníčkom. 

„Jazdiť s nákladnými vozidlami som sa naučil vo francúzskej spoločnosti, ktorá používala vozidlá značky Renault. Toto je moje prvé Volvo a som s ním spokojný. Má dobrý brzdový systém, dokonalé ovládanie a vynikajúcu rovnováhu, dokonca aj pri preprave ťažkého nákladu,‟ dodáva. 

Každé ráno o štvrtej, šesť dní v týždni, opúšťa Matthew stavenisko Eko Atlantic. Sprevádza ho jeho asistent, 24-ročný Gift Mwaele, ktorý mu pomáha počas dňa. Gift umýva vozidlo, navádza Matthewa pri cúvaní v úzkych priestoroch a počas jazdy v rušnej premávke prispieva k zvýšenej obozretnosti. Každý deň jazdí z rôznych kameňolomov do Eko Atlantic až 200 nákladných vozidiel.

Cesty sú v hroznom stave, preto je pre nás jazda v premávke najväčším problémom. Oprava defektu môže byť skutočne nebezpečná záležitosť.

Matthew a Gift sa najprv musia zastaviť v sídle prepravnej spoločnosti a v dielni v Ibadane, kde si vyzdvihnú objednávku nákladu. Tento úsek vozovky predstavuje jednu z hlavných ciest krajiny, no asfalt už bol zaplátaný a je v dezolátnom stave, takže aj v slabej rannej premávke im trvá viac ako dve hodiny, kým dorazia na miesto určenia. 

 

Potom, ako dostanú objednávku nákladu, zíde Matthew z hlavnej vozovky na menšiu cestu, ktorá sa postupne zmení na štrkovú cestu vedúcu do kameňolomu. 

„Cesty sú v hroznom stave, preto je pre nás jazda v premávke najväčším problémom. Oprava defektu môže byť skutočne nebezpečná záležitosť,‟ upozorňuje Matthew.

Štrková cesta vedúca do kameňolomu je lemovaná hustým porastom. Miestami vidno rastliny sladkého zemiaku, manioku a roztrúsené banánovníky. Vozidlo za sebou necháva jemný oblak prachu a popri čelnom skle preletí niekoľko žltých motýľov.  

Zrazu sa v strede lesa vynorí kameňolom. Biele nákladné vozidlá so žltými plošinami jazdia jedno za druhým, aby vyzdvihli svoj náklad. Zatiaľ čo sa na vozidlo za ohlušujúceho tresku nakladajú bloky žuly, Matthew čaká, kým príde na rad, a využíva túto príležitosť na to, aby prehodil pár slov s ostatnými vodičmi. 

Bloky žuly určené na výstavbu Veľkého múru Lagosu majú v priemere 1,5 metra, pričom nákladné vozidlá dokážu naraz prepraviť až 30 metrov kubických. Množstvo kameňa, ktoré možno pri každej jazde prepraviť, teda nezávisí od hmotnosti, ale od priestoru na prepravnej plošine. 

Keď Matthew a Gift dokončia nakladanie, po ceste von odvážia svoje vozidlo a vydajú sa na cestu späť do Lagosu. Hodiny ukazujú 14.30 a premávka je oveľa hustejšia. Cesta späť na stavenisko Eko Atlantic trvá zvyčajne štyri hodiny a Matthew vie, že tam dorazí za tmy. Prestávka na občerstvenie neprichádza do úvahy. 

„Nemôžeme sa zastaviť, inak by sme nikdy nedorazili do cieľa,‟ dodáva. 

Matthew a Gift strávia prakticky celý pracovný deň v nákladnom vozidle. Nosia si so sebou jedlo, ktoré skonzumujú počas jazdy, a keď sa začnú nudiť, Matthew zapne prehrávač CD. Medzi dvoma ohmatanými bibliami sú hudobné kompilácie od autorov ako Paul Simon, Stevie Wonder, James Brown a country hviezdy Skeetera Davisa. 

„Samozrejme, že mám aj nejakú nigérijskú hudbu,‟ hovorí Matthew s úsmevom. 

Pochádza z bývalého štátu Biafra, ktorý je teraz súčasťou štátu Enugu na juhovýchode Nigérie. Jeho otec obchodoval na trhu, ale rodina mala finančné problémy, takže Matthew musel po jednom roku na strednej škole zanechať štúdium.

„V našej rodine bolo päť detí. Ako jediný syn som sa už ako dieťa musel vedieť postarať o seba. Stať sa vodičom nákladného vozidla bola vlastne moja jediná možnosť, keďže som nemal žiadne peniaze na založenie vlastnej spoločnosti a moja rodina nemala dosť pôdy na to, aby nás všetkých uživila.‟ 

Jazdenie v Nigérii je však plné nepredvídateľných udalostí. Matthew ukazuje na rieku, ktorá sa počas silných dažďov vylieva. Premávka sa vtedy zastaví a s prepravou treba počkať dovtedy, kým voda neopadne.

Stať sa vodičom nákladného vozidla bola vlastne moja jediná možnosť, keďže som nemal žiadne peniaze na založenie vlastnej spoločnosti a moja rodina nemala dosť pôdy na to, aby nás všetkých uživila.

„Míňame tanker, ktorý sa ráno obrátil do opačného smeru. Miestni okamžite odčerpali obsah cisterny. V tomto prípade prebehlo všetko dobre, ale niekedy stačí jedna iskra a horľavé palivo vzbĺkne, čo má za následok mnoho zranení, dokonca aj smrteľných. 

Nákladné vozidlo a zopár havarovaných vozidiel na krajnici jasne ilustrujú Matthewov výklad o premávke v krajine, kde zjavne neexistujú žiadne dopravné pravidlá. 

Matthew však jazdí pokojne a bezpečne. Doma v Lagose má ženu a štyri deti, ktoré vidí len v nedeľu.  

„Pracujeme do neskorých hodín a večer sa už nedostanem domov. Premávka v Lagose je príliš chaotická. V sobotu večer po práci však idem domov a nedeľu strávim so svojou rodinou. Zvyčajne ideme do kostola.‟    

V Nigérii sa deň rýchlo mení na noc, takže Matthew prichádza na stavenisko Eko Atlantic až za tmy. Pred prístaviskom, kde sa ochranný múr dotýka mora, je dlhý zástup nákladných vozidiel, ktoré sem prišli vyložiť náklad. 

Matthew čaká pod svetlometom, kým príde na radu, aby mohol pristaviť vozidlo k úzkemu mólu a následne zacúvať a vyložiť bloky žuly do mora. Vlny rytmicky udierajú do múru a aj keď teplota klesla, vzduch je stále teplý, slaný a vlhký. Z pobrežia vidno len zopár bledých svetiel z Lagosu.

Pracovný deň sa skončil. Matthew má za sedadlom zrolovanú podložku, ktorú večer vytiahne a rozprestrie cez dve sedadlá v kabíne, kde prespáva. 

O štvrtej ráno je opäť pripravený na ďalší deň. Vtedy prvé nákladné vozidlá vyrážajú zo staveniska smerom na sever.

Nákladné vozidlo

Volvo FMX 6×4, ťahač navrhnutý pre ťažké náklady; prepravná plošina Meiller-Kipper; motor D13 Euro 3 s výkonom 400 koní. 

Kvôli zlej kvalite ciest je maximálna rýchlosť nákladných vozidiel Volvo dodávaných do Nigérie obmedzená na 75 km/h.

Prepravná úloha: Doteraz bolo doručených 50 nákladných vozidiel na prepravu blokov žuly k obrovskému ochrannému múru v Lagose, ktorý sa stavia okolo Eko Atlantic.