Trucks
Roger Henriksson má len jedno prianie – uvidieť svetlo. Štyri mesiace v roku trávi svoje pracovné dni v prítmí medzi súmrakom a úsvitom. Pre vodiča z mesta Överkalix, pár kilometrov južne od severného polárneho kruhu, sú tma, zasnežené cesty a teploty až do mínus 40 stupňov Celzia štandardom. Odmena za túto krutú zimu príde v júni.
„Je takmer nemožné opísať, ako to tu vyzerá v lete, keď je 24 hodín v kuse svetlo a v noci žiari polnočné slnko. Všetko ide ľahšie, keď vám v júni o 1.50 ráno zazvoní budík a svieti slnko, v porovnaní so zimou, keď vstávate do úplnej tmy a vonku je mínus 35 stupňov Celzia.“ vysvetľuje Roger Henriksson.
Aj keď podnebie je drsné a zmena začínajúca každý druhý týždeň o tretej ráno zanechá následky, svoju prácu vodiča na severe by za nič nevymenil.
„Som tým, kým som, pretože tu žijem odjakživa. Ťahá mi na 50 rokov a v zahraničí som bol raz v živote. Bolo to fajn, ale už dva dni pred návratom sa mi cnelo za domovom. Nie som typ človeka, ktorý by dokázal žiť vo veľkom meste.“
Počas pracovnej doby jazdí Roger s nákladom dreva medzi svojim rodným mestom Överkalix a pílou v meste Munksund, dvakrát tam a späť. Jeho nákladné vozidlo je dlhé 30 metrov, a keď je plne naložené, váži až 90 ton.
„Netreba dodávať, že pohľad na zdanlivo nekonečné nákladné vozidlo v spätnom zrkadle mi zo začiatku naháňal strach. Čoskoro som si však na to zvykol a musím sa priznať, že teraz už mám pocit kontroly,“ dodáva Roger s úsmevom.
Posledný rokjazdil s touto súpravou, ktorá je súčasťou výskumného projektu ETT – En Trave Till (Ešte jedna kopa). Zvýšenie nákladu o 50 % zvyšuje efektívnosť jazdy a znižuje emisie uhlíka o 20 % v porovnaní s tradičnou súpravou na prepravu dreva. Hmotnosť je navyše rozložená na viacerých nápravách, takže súprava viac šetrí povrch vozovky.
Pohľad na zdanlivo nekonečné nákladné vozidlo v spätnom zrkadle mi zo začiatku naháňal strach.
Roger dostal povolenie na jazdu po verejných cestách s týmto vozidlom, ktoré váži o 30 ton viac, než povoľujú švédske zákony. Spoločnosť Volvo Trucks je jedným z viacerých partnerov, ktorí sa zapojili do tohto výskumného projektu v nádeji, že pomôžu presadiť zmenu v legislatíve, ktorá by viedla k zvýšeniu maximálnej povolenej hmotnosti vozidiel na prepravu ťažkých nákladov zo 60 na 74 ton. Dlhodobým cieľom je tiež dosiahnuť schválenie 90-tonových nákladných vozidiel.
Roger sedí vo svojej kabíne a nadáva. Mínusové teploty, ktoré zvyčajne držia mesto Överkalix v šachu, sa pomaly približujú k nule, čo povedie k tvorbe námrazy a ľadovej kaše.
„Takto to vyzerá len vtedy, keď sa začne topiť ľad a vytvorí sa kaša, inokedy nie. Nedá sa ihneď odísť, čo je...,“ namiesto slov vystrúha grimasu. Potom, ako mu kolega pomôže rozhýbať nákladné vozidlo, opustí Roger s miernym oneskorením parkovisko.
Tento deň je mimoriadny. Dnes si Roger prvýkrát zajazdí v novom vozidle Volvo FH16 spoločnosti Volvo Trucks, ktoré je špeciálne vyrobené na účely ťažkej prepravy.
„Jazdiť v novom nákladnom vozidle je vždy zábava. Už teraz počas jazdy na novom modeli FH cítim veľký rozdiel. Má vyšší výkon, je oveľa silnejšie a na kopcoch lepšie udržiava rýchlosť. Má iné odpruženie než starý model a na ceste pôsobí oveľa pohodlnejšie. Vzbudzuje vo mne veľmi silný pocit istoty,“ dodáva Roger.
Cesta medzi mestami Överkalix a Piteå je až na pár zákrut viac-menej rovná a má niekoľko dlhých úsekov. Roger si už všimol, že vďaka nezávislému zaveseniu predných kolies (IFS) sa nákladné vozidlo na ceste lepšie ovláda.
„Jazdí sa v ňom úžasne, ide ako hodinky. Je oveľa stabilnejšie než starý model. Dokonca aj v zákrutách a kruhových objazdoch vykazuje lepšiu stabilitu a vydrží ešte viac, stačí otočiť volantom. Pre mňa ako vodiča je veľkou výhodou jazdiť s vozidlom, ktoré sa na vozovke pohybuje stabilnejšie.“
Spoľahlivosť a schopnosť zvládnuť prácu v náročných podmienkach sú v severnom Švédsku kritériami pre výber nákladného vozidla.
„Tu na severe nie je jazda v zime pre slabé povahy; v jednej chvíli čelíte snehovej búrke, potom poľadovici. Pre neskúsených vodičov so slabými pneumatikami to vôbec nie je zábava. Často vídavam cudzie nákladné vozidlá zaseknuté na kopcoch. Len minulý týždeň skončila celá jedna súprava v priekope, aj s návesom,“ hovorí.
On sám sa počas svojej 24-ročnej kariéry vodiča nákladných vozidiel na prepravu dreva párkrát ocitol mimo vozovky. Naposledy pred viac ako desiatimi rokmi. Roger ukáže na rameno, ktoré si pri nehode zranil, a dodá, že ho stále trochu bolí.
„V zľadovatených podmienkach musíte vedieť odhadnúť, kedy zastaviť a kedy pokračovať v jazde,“ vysvetľuje Roger.
Tu na severe nie je jazda v zime pre slabé povahy; v jednej chvíli čelíte snehovej búrke, potom poľadovici.
Po prvej jazde na nákladnom vozidle ETT bol prekvapený, ako hladko a pružne reaguje napriek svojej dĺžke. Keďže náves pozostáva z prívesu, pripojenia a návesu, cúvanie býva náročné, ale v iných ohľadoch Roger nepociťujte veľký rozdiel pri jazde s niekoľkými tonami navyše.
„Brzdový systém v tomto nákladnom vozidle je taký dobrý, že brzdná vzdialenosť nie je dlhšia než v štandardnom 60-tonovom nákladnom vozidle,“ pochvaľuje si.
Stiahne okno a vypľuje kúsok žuvacieho tabaku (švédsky názov je „snus“). Za vrcholkami borovíc prebleskujú lúče marcového slnka. Roger má na svojich bežných okuliaroch nasadené ešte slnečné, aby si chránil oči pred prenikavým svetlom odrážajúcim sa od snehu.
„Mestá Överkalix a Piteå sa odlišujú teplotami, stavom vozovky aj poveternostnými podmienkami. Zatiaľ čo v Överkalix je pekne, medzi mestami Luleå a Piteå môže byť šmykľavo,“ vraví Roger.
Aj keď cesta z Överkalix do Piteå trvá len dve hodiny, teplota sa v zime môže pohybovať medzi mínus 30 stupňov Celzia vo vnútrozemí a niekoľkými stupňami pod nulou na pobreží. Takéto podmienky sú náročné nielen pre vodiča, ale aj pre nákladné vozidlo, ktoré sa musí vedieť prispôsobiť veľkým teplotným výkyvom.
Na píle v meste Munksund sa na dopravných pásoch medzi kopami dreva pohybujú odkôrnené kmene. Vykladanie trvá len chvíľku a o pol hodinu neskôr je Roger opäť na ceste do Överkalix.
Do večera stihne dokončiť ešte jednu prepravnú úlohu. Potom bude čas vrátiť sa domov k rodine. Roger má štyri deti a dnes pôjde vyzdvihnúť svojho najmladšieho syna z materskej školy.
„Rád chodím stále rovnakou trasou. Kamaráti si myslia, že mi trochu preskočilo, vraj sa z toho zbláznim. Ja im na to odpoviem, že sa netreba pozastavovať nad tým, že jazdíte po tej istej ceste. Výhodou je, že prídem včas domov k rodine a každú noc sa môžem vyspať vo vlastnej posteli.“
