Trucks
„Nórske cesty sa nedajú porovnať s ničím iným. Rozhodne sa nejedná o miesto na snívanie s otvorenými očami. Musíte sa úplne sústrediť,” hovorí odborník na špeciálnu prepravu Jarle Tveiten pri úzkej zákrute s očami upretými na cestu.
Keď som začínal pracovať ako vodič nákladného vozidla, zaujímal som sa práve o prepravu rýb. Práca so živými tvormi robí moje zamestnanie rozhodne zaujímavejším.
Krajina, ktorou prechádza, je úchvatne krásna a je obľúbeným turistickým cieľom vďaka mnohým pohoriam, vodopádom a hlbokým fjordom. Avšak pre vodičov môže byť jej krása klamlivá. Úzke a kľukaté cesty nie sú upravené a existuje tu veľká hrozbu padajúcich kameňov. Na jeseň a počas dlhej, chladnej zimy je počasie drsné – veľa dažďa, snehu a ľadu. V lete sa môžu v zákrute objaviť turisti, ktorí pri fotografovaní stoja neopatrne v strede cesty. Na niektorých miestach sú cesty príliš úzke na to, aby po nich prešli dve vozidlá, a tak je jediným riešením, že jedno z nich vycúva až na najbližšiu krajnicu.
„Niektorí ľudia sú úplne vystrašení, keď tu majú jazdiť. Občas musím svoje nákladné vozidlo zastaviť a riadiť dopravu, a taktiež pomôcť ostatným pri cúvaní so svojimi autami, aby som sa ja sám mohol pohnúť vpred. Pri jazde na týchto cestách musíte v premávke spolupracovať,” dodáva Jarle.
Nerád však svoje nákladné vozidlo Volvo FH16 750 zastavuje zbytočne. Jeho náves obsahuje vodné nádrže vyrobené na mieru a naplnené živými rybami, ktoré môžu zomrieť aj za päť minút, ak nie je opatrný. Ryby predstavujú veľkú hodnotu a náklad mladých halibutov, ktorý momentálne prepravuje, má hodnotu približne 400 000 eur. Z dôvodu prísnych poistných pravidiel a nariadení týkajúcich sa ochrany zvierat môže mať okamih nepozornosti obrovský dopad na jeho podnikanie. Preto musí okrem cesty dôkladne sledovať aj monitorovací systém vedľa prístrojového panelu, ktorý zobrazuje podmienky v nádržiach, ako sú úroveň okysličenia, hodnota ph a teplota. Ide o náročnú úlohu, ktorá si na zvládnutie vyžaduje čas, avšak po 30 rokoch strávených ako prepravca rýb je Jarle skutočný odborník. Počas prvých rokov v tomto odvetví prepravoval ryby po celej Európe do krajín, ako je Španielsko, Portugalsko, Grécko, Shetlandské ostrovy a Škótsko. Poskytlo mu to skúsenosti, ktoré potreboval na to, aby svoju prepravnú spoločnosť rozšíril z podnikania s jediným zamestnancom a jediným nákladným vozidlom na hlavného prepravcu živých rýb. Mnoho rokov sa jeho spoločnosť sústreďovala na Nórsko a Švédsko, aby si získala meno ako jedna z najlepších vo svojom odbore. Avšak aj napriek tomu, že v súčasnosti vlastní 10 nákladných vozidiel Volvo a zamestnáva niekoľko ďalších vodičov, aj on sám je na cestách a vykonáva prepravu. Dnešné ryby prepravuje až do mesta Rørvik v časti Trøndelag. Aby sa tam dostal, musí si vziať trajekt medzi mestami Jondal a jeho malou rodnou dedinkou Tørvikbygd, ktorá sa nachádza pri fjorde Hardanger, kde prežil celý svoj život. Ako sa približuje k prístavu, ukazuje ponad fjord smerom k domu, v ktorom vyrastal. Nachádza sa iba päť metrov od prístaviska.
„Keď som bol dieťa, zvykol som si ľahnúť na mólo a lovom rýb stráviť celé hodiny. Aj môj otec rád loví ryby a takmer každý večer sme mali na večeru rybu. Keď som začínal pracovať ako vodič nákladného vozidla, zaujímal som sa práve o prepravu rýb. Práca so živými tvormi robí moje zamestnanie rozhodne zaujímavejším,” hovorí Jarle s úsmevom.
Aj keď je Tørvikbygd malá dedinka, stala sa dôležitou bránou práve kvôli linke trajektu do mesta Jondal, z ktorého vedú spoje do východného a južného Nórska. V priebehu posledných pár rokov sa výrazne zvýšila premávka cez fjord a v súčasnosti cezeň prechádza pôsobivých 25 000 až 30 000 vozidiel mesačne. Jarle už tento trajekt využil mnohotisíckrát.
„Byť vodičom v tejto oblasti znamená, že sa musíte prispôsobiť vozovke a prírode. Kamkoľvek ideme, takmer vždy musíme prechádzať cez fjord, a naučili sme sa s tým žiť. Niekedy si počas jednej dodávky musím vziať až sedem trajektov,” hovorí počas jazdy na palube.
Cesta trvá približne dvadsať minút. Po vylodení sa jeho koncentrácia prehĺbi, akonáhle pokračuje na ceste číslo sedem – starej ceste, ktorá spája mestá Bergen a Oslo. Už roky nebola opravovaná a je plná nekvalitného asfaltu a výmoľov. Približne o dvadsať kilometrov sa jej rizikovosť ešte viac zvyšuje, akonáhle na jednej strane stúpa pohorie a na druhej strane sa zrazu v niekoľko stometrovej hĺbke nachádza fjord. Hrádza, ktorá oddeľuje cestu od pádu, je vysoká iba pol metra, preto sa cez ňu môže auto ľahko prevrátiť a zrútiť sa do vody.
„Predstavuje to krutý úsek cesty. Ak by ste tu aj vy jazdili toľko ako ja, boli by ste svedkom toho, aké zlé to v skutočnosti môže byť. Prechádzal som okolo smrteľných nehôd a videl som mŕtvych ľudí. Donúti vás to sa zamyslieť: jazdím takým spôsobom, aby som sa tomu vyhol?” povie Jarle a dodá:
„Našťastie ma môj náklad núti jazdiť defenzívnym spôsobom. Po všetkých tých rokoch si tiež zvyknete na jazdu na nekvalitných cestách. Avšak aj napriek tomu si pri sadaní do svojho nákladného vozidla a používaní týchto ciest ako svojho pracoviska želám, aby boli bezpečnejšie.”
Servis a údržba sú na týchto cestách veľmi dôležité. Ak sa nákladné vozidlá pokazia, potrebujem rýchlu pomoc, inak mám obrovský problém.
Aj keď sú tieto cesty náročné a nebezpečné, Jarle uvádza, že technologické vylepšenia v nákladných vozidlách mu jeho prácu v súčasnosti v porovnaní so začiatkami jeho podnikania s jazdeným vozidlom Volvo pred všetkými tými rokmi v mnohom uľahčujú. V súčasnosti už nemá pred cestou obavy, pretože jeho Volvo FH16 vytvára z hľadiska bezpečnosti a pohodlia nový zážitok z jazdy. Vždy sa uistí, aby mal prostredníctvom služby Volvo Action Service uzavretú Zlatú zmluvu, pretože náročné cesty znamenajú, že jeho nákladné vozidlá sa opotrebujú rýchlejšie ako v iných častiach Európy.
„Servis a údržba sú na týchto cestách veľmi dôležité. Ak sa nákladné vozidlá pokazia, potrebujem rýchlu pomoc, inak mám obrovský problém. Vždy som mal s ľuďmi v spoločnosti Volvo dobré vzťahy, a preto som jej po celý ten čas verný,” dodáva a zároveň zastavuje svoje nákladné vozidlo, aby počkal, kým osobné vozidlo pred ním vycúva.
Čoskoro bude mať za sebou najhoršiu časť cesty a bude pokračovať najskôr na ceste 50 a potom na ceste 52, až sa dostane do mesta Orra, odkiaľ sa presunie do svojej cieľovej destinácie, mesta Rørvik v časti Trøndelag. Vysvetľuje, že dnešná jazda nie je bežnou úlohou, pretože väčšina jeho nákladu pozostáva z mladých pstruhov a lososov, ktorých vezie na najväčšie rybie farmy v Nórsku. Prepravuje aj množstvo rýb z čeľade pyskatcovitých, čo je druh rýb, ktorý sa živí parazitmi a na farmách sa používa ako prevencia pred ochorením ostatných rýb.
Jarleho záujem o prepravované ryby časom narastal a za úzkeho dialógu so svojimi zákazníkmi neustále svoje nákladné vozidlá a nádrže vylepšuje. Okrem prepravných úloh a riadenia spoločnosti sa zapája aj do rôznych projektov a bol členom procesu prípravy nórskeho regulačného systému pre prepravu rýb. Bežný pracovný deň je málokedy kratší ako dvanásť hodín a býva aj omnoho dlhší. Priznáva, že jeho manželka a tri deti kvôli tomu trochu trpeli, avšak si už zvykli na to, že pravidelne pracuje dlhé hodiny.
„Mám už 60 rokov. Musím uznať, že som veľa dní pracoval veľmi dlho a náročne. Nikdy by som nemal dostatok energie robiť to všetko znova. Nie je to len práca, stane sa to aj životným štýlom. Vo všetkých smeroch som si to však užil.”