Od tradičných, rýchlo smažených hranoliek zo stánkov pri ceste až po čerstvé, domáce šaláty, ktoré si kamionisti vychutnávajú priamo v kabíne. Gastronómia vodičov nákladných vozidiel je po celom svete mimoriadne bohatá a rozmanitá. Zaujalo nás to natoľko, že sme sa spýtali šiestich vodičov zo šiestich rôznych krajín, aby sa s nami podelili o svoje absolútne obľúbené jedlá, ktoré sprevádzajú ich cesty.
Čo vám napadne, keď si predstavíte jedlo pre kamionistov? Zamastené motoresty a vyprážané jedlo? Dajme na chvíľu stereotypy bokom a vypočujme si priamo vodičov nákladných vozidiel.
Pre indického vodiča diaľkovej nákladnej dopravy Sandeepa Singha nie je Dhaba (miestny motorest) len miestom pre rýchle občerstvenie. Je to centrálny bod komunity – dôležitá zastávka, kde si môže nielen doplniť energiu jedlom, ale aj užiť cennú spoločnosť iných kolegov z cestnej dopravy.
Aké je tvoje obľúbené jedlo na cestách?
„Moje obľúbené jedlo na cestách je Dal Makhni, Palak Paneer a Tandoori roti – klasické severoindické jedlo.“ Niekomu sa to môže zdať obyčajné, ale pre mňa je to dokonalé. Pripomína mi to, odkiaľ pochádzam, a ponúka mi to pocit spolupatričnosti, aj keď som vzdialený stovky kilometrov.“
Kde najradšej jedávaš?
„Toto jedlo si často vychutnávam v motoreste Dhabe v indickom Gurugrame. Nie je to luxusné a ani to nemusí byť. Jedlo je jednoduché, miestne, plné chuti – presne tak, ako sa varí doma. Drevené lavice, vôňa horúcich roti priamo z tandooru (hlinenej pece), vrelé privítanie – všetko sa zdá byť v poriadku. Jedlo tu znamená viac než len niečo na tanieri. Zachytáva pravého ducha miestnej komunity.
„Ak sú v okolí iní vodiči, vždy si sadneme spolu. Nezáleží na tom, odkiaľ kto pochádza, jedlo nás vždy usadí za jeden stôl. Je príjemné jesť spolu s ľuďmi, ktorí rozumejú ceste tak ako ty.“
Po dlhej zmene za volantom nákladného vozidla v horúcej a prašnej bani si Karly Irvan Pratama rád dopraje oddych pri porcii miestneho jedla pripravovaného priamo na ulici.
Aké je tvoje obľúbené jedlo na cestách?
„Nasi Goreng Kampung (jednoduchá restovaná ryža). Je to skromné jedlo, ale plné chuti – ryža restovaná s voňavou šalotkou, cesnakom, červeným čili a sladkou sójovou omáčkou, často obohatené o volské oko alebo pikantné vyprážané kuracie mäso. Jeho kúzlo spočíva práve v tejto jednoduchosti.“
Kde najradšej jedávaš?
„Mojou zastávkou je zvyčajne malý warungu (typická indonézska jedáleň) priamo pred baňou. Majiteľ tam varí na klasickej peci, čo dáva ryži nezameniteľnú zaúdenú arómu, ktorá sa šíri na kilometre. Je to obľúbená zastávka pre všetkých – baníkov aj vodičov. Keď vidíte ľudí v zaprášených košeliach a pracovných topánkach, viete, že ste na správnom mieste. Tu vonku sa pri jedle budujú skutočné väzby s ľuďmi a miestom.“
Aj keď je Chad Van Dyke preč celé dni, jeho prioritou zostáva zdravé domáce jedlo.
Aké je tvoje obľúbené jedlo na cestách?
„Moje obľúbené jedlo je zvyčajne to, čo si starostlivo pripravím doma. Rád si vychutnávam čerstvé, zdravé a kvalitné jedlo, nech idem kamkoľvek. Obzvlášť milujem údeného lososa s mangovou salsou alebo výdatné cestoviny s čerstvou zeleninou a grilovaným kuracím mäsom. Tieto jedlá mi prinášajú nádych domova, čo mi výrazne uľahčuje život na cestách.“
Kde najradšej jedávaš?
„Zvyčajne si jedlo vychutnávam v pohodlí svojho kamióna, ktorý som si útulne zariadil tak, aby so sa v ňom cítil ako doma. Keď je pekné počasie, rád si spravím prestávku vonku pri piknikovom stole a užijem si čerstvý vzduch a scenériu.“
Pre Amnarta Phengpheta je práca vodiča diaľkovej dopravy v Thajsku neustálym objavovaním regionálnych kuchýň. Avšak po dlhých dňoch odlúčenia sa najväčšia hodnota jedla ukáže až doma.
Aké je tvoje obľúbené jedlo na cestách?
„Moje obľúbené jedlo na cestách je jednoznačne pikantné kari so sumcom (Kaeng Phet Pla Duk) - charakteristické thajské jedlo známe svojou ohnivou chuťou a aromatickou kari pastou. Milujem ho, pretože je pikantné, osviežujúce a zvyčajne dostupné aj na menších motorestoch.“
Kde najradšej jedávaš?
„Keď som pracovne na vidieku, rád si objednávam Kaeng Phet Pla Duk. Ale to, čo robí toto jedlo skutočne výnimočným, je možnosť prísť domov a užiť si ho s rodinou. Moja žena mi ho vždy s láskou pripraví, keď sa vrátim. Keďže som často preč niekoľko dní, spoločný čas pri jedle sa stáva vzácnym a výnimočným momentom na rozhovor.“
David Mnguni brázdi cesty naprieč Južnou Afrikou. Pre neho je hrniec a chladiaci box kľúčom k udržaniu výživného, tradičného jedla, nech už ho cesta zavedie kamkoľvek. Hovorí, že kamionisti sa môžu stravovať prekvapivo zdravo!
Aké je tvoje obľúbené jedlo na cestách?
„Moje najobľúbenejšie jedlo na cestách je klasika - pap (kukuričná kaša) s hovädzím duseným mäsom a sezónnou zeleninou. Je to jedlo, ktoré si varím sám. Hoci to nie je nič extravagantné, vždy chutí fantasticky. Je to výdatné, hlboko zakorenené v juhoafrickej kultúre, a predovšetkým mi to pripomína domov. Nepotrebujem luxusné reštaurácie, stačí mi tanier čerstvého, domáceho jedla priamo z hrnca.“
Kde najradšej jedávaš?
„Pripravujem si to sám, zvyčajne hneď po zaparkovaní na odpočívadle pre kamióny. Ingrediencie sú ľahko dostupné a s hrncom dokážem variť takmer všade. Väčšina ľudí si neuvedomuje, ako zdravo a hlavne cenovo efektívne sa môžu kamionisti stravovať, ak je jedlo prichystajú sami.“
Pre Fabienna van de Pola je vychutnávanie si zdravého jedla v spoločnosti holandskej prírody jedným z najväčších potešení, ktoré prináša jej práca na cestách.
Aké je tvoje obľúbené jedlo na cestách?
„Cestovinový šalát s carpaccio. Môžete si ho vychutnať na obed aj večeru: a čo je najlepšie: je sa studený. Je to super pohodlné, zdravé - a úprimen povedané - aj lacnejšie. Ako správna šporovlivá Holanďanka si takmer vždy nosím jedlo vlastné.“
Kde najradšej jedávaš?
„Na benzínových pumpách alebo v cestných reštauráciách ma zvyčajne nenájdete. Radšej si prinesiem vlastné jedlo a hľadám si miesto v prírode. Moja práca ma neustále prenáša na najrôznejšie miesta, a práve táto nepredvídateľnosť mi umožňuje objavovať tie najkrajšie obzory na obed. Vždy sa snažím tieto okamihy využiť – presne ony robia deň výnimočným."
V jedno neskoré letné popoludnie, keď slnko vrhalo svoje posledné teplé lúče na krajinu, som zaparkovala svoje nákladné vozidlo pri úzkej poľnej ceste. Šíre lúky sa rozlievali po oboch stranách ako zelené deky, tu a tam posiate zvedavými kravami pod stromami, lenivo prežúvajúcimi trávu. Všetko dýchalo pokojom.
Vybrala som si obed a sadla si na kraj korby, vychutnávajúc si výhľad, ktorý pôsobil až neskutočne dokonalo. V diaľke som počula jemné bzučanie veterných turbín, ktorých lopatky sa pomaly a elegantne otáčali. Za mnou stáli staré sedliacke domy so zašednutými škridlami a drevené stodoly, niektoré z nich ešte aj so starým, hrdzavým traktorom.
Vôňa čerstvo pokosenej trávy sa miešala s parou stúpajúcou z môjho čaju. Z času na čas bolo počuť gazdu volajúceho na psa – zvuk, ktorý dokonale dotváral celú idylku.