V odvetví dopravy, kde tradične dominujú muži, si šoférovanie nákladných vozidiel postupne nachádza cestu aj medzi ženami, ktoré sa pre túto profesiu rozhodujú stále častejšie. Nedávny prieskum odhaľuje špecifické skúsenosti, výzvy a príležitosti, ktorým čelia profesionálne vodičky za volantom nákladných vozidiel.
Očakáva sa, že celosvetový nedostatok kvalifikovaných vodičov nákladných vozidiel – ktorý už obmedzuje mnohé prepravné firmy – sa do roku 2028 výrazne zhorší. Zapojenie väčšieho počtu žien do tohto odvetvia sa čoraz častejšie považuje za možné riešenie tejto situácie. V USA vzrástol počet profesionálnych vodičiek nákladných vozidiel od roku 2010 až o 88%. Avšak aj tam zostáva toto odvetvie prevažne mužskou doménou, pričom ženy tvoria iba 13,7%. Na iných miestach bol pokrok menší, pričom ženy tvoria iba 4% z vodičov nákladných vozidiel v Európe.
S cieľom získať viac informácií o tom, čo motivuje ženy stať sa vodičkou nákladného vozidla, spoločnosť Volvo Trucks nedávno uskutočnila prieskum v desiatich európskych krajinách na základe rozhovorov s 231 ženami.
„Ak chceme byť úspešní pri nábore a udržaní žien v tomto odvetví, musíme vedieť viac o ich skúsenostiach a vyhnúť sa spoliehaniu sa na stereotypy alebo domnienky,“ hovorí Delphine Maury, hlavná analytička trhu, Volvo Trucks.
Z výsledkov prieskumu je zrejmé, že veľa vodičiek vidí na svojej práci veľa pozitívnych stránok. Napríklad 44% si myslí, že jazda kamiónom je prospešná pre ich duševné zdravie. Dve tretiny opýtaných uviedli, že si dokážu predstaviť zotrvať v tejto pozícii celý svoj pracovný život a odporučili by ju aj iným ženám. Až 75% vodičov verí, že pracujú v priaznivých podmienkach, a 91% uvádza, že s ostatnými vodičmi nákladných vozidiel majú výborné vzťahy. Až 88% respondentiek pociťuje pri tejto profesii hrdosť na to, že sú ženami.
„Naozaj ma prekvapilo, s akou vášňou pristupujú k tejto práci,“ hovorí Delphine. „Mnohé vodičky sa do tohto odvetvia nedostali iba preto, že nevyhnutne potrebovali prácu, ale toto povolanie si samy zvolili. Milujú šoférovanie a byť na cestách.“
Na otázku, čo ich na práci najviac baví, respondentky najčastejšie spomínali samotné riadenie vozidla (83%), možnosť byť samé (53%), cestovanie a objavovanie rôznych regiónov (51%), nezávislosť (47%) a oslobodenie od kancelárskeho prostredia (45%). Na otázku, ako najradšej trávia čas v práci, boli najobľúbenejšími odpoveďami jazdenie (75%), počúvanie hudby/podcastov/audio kníh (63%), doručovanie tovaru (43%) a chatovanie s ostatnými vodičmi nákladných vozidiel (41%) .
Napriek mnohým pozitívnym aspektom prieskum odhalil aj niektoré zásadné nedostatky tejto profesie. Mnohí respondenti uviedli, že majú problémy s nájdením toaliet (63 %) a spŕch (57 %) na zastávkach kamiónov a 70 % malo problémy s čistotou dostupných toaliet.
Na otázku, čo sa im na ich práci nepáči , najčastejšími faktormi boli nedostatok rešpektu zo strany ostatných účastníkov cestnej premávky a vodičov (70 %), nebezpečenstvo a riziko nehôd (53 %) a prísne predpisy (40 %). A hoci mnohí považujú túto prácu za pozitívnu pre svoje duševné zdravie, mnohí majú tiež pocit, že má negatívny vplyv na ich fyzické zdravie (49 %) a ich osobný život (43 %). 31 % žien uvádza, že sú vystavené sexistickému a mizogýnnemu správaniu.
Prieskum zahŕňal aj otázky týkajúce sa dizajnu a ergonómie nákladného vozidla, ako aj bezpečnosti a osobnej ochrany počas prestávok. Výsledky však naznačujú, že pre väčšinu vodičiek nejde o významné problémy. Aj keď mnohé ženy prijímajú určité bezpečnostné opatrenia, ako sú napríklad kamery, 70% respondentiek sa cíti istých alebo bezpečných počas noci vo svojom nákladnom vozidle.
Mnohé profesionálne vodičky nákladných vozidiel si neželajú špeciálny prístup ani podmienky – chcú byť akceptované ako rovnocenné profesionálky, tak ako ich kolegovia mužského pohlavia."
Podľa výsledkov prieskumu Delphine Maury zdôrazňuje, že medzi kľúčové opatrenia patria bezpečnejšie miesta na nočné zastávky, prístup k čistým toaletám počas pracovnej smeny a vybavenie nákladných vozidiel bezpečnostnými prvkami, ako sú kamery a alarmy. Dôležité je tiež mať flexibilné pracovné podmienky, ktoré vodičom a vodičkám pomôžu dosiahnuť dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
„Treba však zdôrazniť, že tieto opatrenia nielen pomôžu udržať vodičky, ale budú prínosom aj pre mužov,“ hovorí Delphine. „Na základe prieskumu som si uvedomila, že väčšina profesionálnych vodičiek nákladných vozidiel si neželá špeciálny prístup ani podmienky. Chcú byť akceptované ako rovnocenné profesionálky, tak ako ich kolegovia mužského pohlavia."
22-ročná Amanda Gren z Tomelilla vo Švédsku je vodičkou nákladného vozidla už viac ako rok a jej skúsenosti sa zhodujú s výsledkami prieskumu. Predtým, ako sa rozhodla zmeniť kariéru, pracovala v maloobchode. Keďže chcela slušný plat, ale nechcela sa vrátiť a študovať ďalšie 3-4 roky, perspektíva stať sa vodičkou nákladného vozidla ju oslovila. Dokonca sa jej podarilo nájsť si zamestnanie v miestnej dopravnej spoločnosti Erikssons Åkeri predtým, než dokončila vodičský výcvik.
"Milujem slobodu," hovorí. „Keď som pracovala v obchode, šéf ma neustále sledoval a na prestávku som mohla ísť len vtedy, keď mi to dovolil. No teraz môžem pracovať tak, ako chcem. A som sama sebe šéfkou.”
Keď som pracovala v obchode, šéf ma neustále sledoval a na prestávku som mohla ísť len vtedy, keď mi to dovolil. No teraz môžem pracovať tak, ako chcem. A som sama sebe šéfkou.”
Nájdu sa aj starší muži, ktorí krútia hlavou, keď ju vidia za volantom, no väčšina ľudí z brandže ju akceptuje takú, aká je. „Hlavný rozdiel je v tom, že ako žene vám veľakrát ponúknu pomoc, aj keď o ňu nežiadate. Ľudia len predpokladajú, že ju potrebujete, čo môže byť frustrujúce.”
Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, aké je to byť ženou pracujúcou v nákladnej doprave, môžete si prečítať príbeh poľskej vodičky nákladných vozidiel Iwony Blecharzykovej a pozrieť si videá z jej cesty po Škandinávii v rámci súťaže Volvo Trucking Adventure.