Trucks
Trucks
Účinné obnoviteľné palivo, ktoré sa vyrába zo zvyškov potravín a iných odpadových produktov, môže znieť až príliš dobre na to, aby to bola pravda. Ale presne tak sa dá v podstate opísať skvapalnený bioplyn alebo „bio-LNG“. Prečo sa mu teda dostáva tak málo pozornosti v úvahách o potenciálnych alternatívnych palivách pre nákladné vozidlá?
Aké palivá nahradia naftu? V spoločnosti Volvo Trucks sme už dlhšie toho názoru, že neexistuje žiadne univerzálne riešenie, ktoré by samo o sebe umožnilo úplnú dekarbonizáciu celého odvetvia dopravy. Pravdepodobnejšie je, že sa dočkáme vývoja celého spektra alternatívnych pohonov, od elektrických batérií cez vodíkové palivové články až po spaľovacie motory poháňané obnoviteľnými palivami, medzi ktoré patrí bionafta, HVO a LNG/bio-LNG.
Každé palivo má svoje silné aj slabé stránky. Na vašej konkrétnej situácii a prevádzkových podmienkach závisí, ktoré bude pre vaše potreby najvhodnejšie. Pre niektoré firmy by najlepším riešením mohlo byť bio-LNG. S postupným zvyšovaním celosvetovej produkcie biometánu a rozširovaním siete čerpacích staníc pre LNG sa bio-LNG stále viac stáva prijateľnou alternatívou.
Bio-LNG sa vyrába z organických odpadových materiálov – od potravinového odpadu z domácností cez poľnohospodársky a priemyselný odpad až po hnoj a kaly z čistiarní odpadových vôd aj odpadové vody samotné. Zjednodušene povedané, odpadový materiál sa chemicky rozloží a čistením vzniknutých produktov sa získava biometán. Ten sa potom schladí na teplotu približne –160°C, pri ktorej dochádza ku kondenzácii a skvapalneniu na formu, ktorú označujeme ako bio-LNG.
Bio-LNG je chemicky ekvivalentné konvenčnému skvapalnenému zemnému plynu (LNG). Má rovnakú výkonovú charakteristiku a dá sa použiť v rovnakých vozidlách a rovnakej čerpacej infraštruktúre. Keďže sa vyrába z organického odpadu namiesto fosílneho zemného plynu, považuje sa za obnoviteľný a uhlíkovo neutrálny zdroj paliva (v rámci spotreby vo vozidle, čiže „tank-to-wheel“).
Ak sa bioplyn vyrába z hnojovice (hnoja), môže jeho výrobný proces produkovať dokonca negatívne emisie CO2, a to až o 200% (v cykle "od zdroja ku kolesám").* Je to preto, že tento proces nielen predchádza uvoľňovaniu uhlíka zo spaľovania fosílneho paliva, ale bráni aj úniku metánu do atmosféry, ku ktorému by inak dochádzalo pri skladovaní a spracovaní hnojovice. Inými slovami, podľa tohto scenára by celkové emisie z jedného nákladného vozidla s pohonom na plyn mohli vyrovnať emisie z dvoch nákladných vozidiel na naftu.
Navyše vzhľadom na to, že surovinou na výrobu bio-LNG sú odpadové materiály, a dokonca aj zvyšný digestát sa dá využiť ako hnojivo, prispieva tento proces k tzv. cyklickému hospodárstvu. Výroba môže tiež prebiehať lokálne, čo ďalej eliminuje emisie oxidu uhličitého produkované pri preprave paliva.
Až donedávna potenciál bio-LNG obmedzovala nízka produkcia a nedostatočná sieť čerpacích staníc vhodných pre nákladné vozidlá s pohonom na plyn. To sa však mení.
EÚ si kladie za cieľ zvýšiť produkciu biometánu na 35 miliárd metrov kubických do roku 2030 v rámci svojho programu REPowerEU. Už v roku 2023 dosiahla produkciu biometánu a bioplynu v súčte do 22 mld. m3. (Celková spotreba zemného plynu v EÚ v roku 2023 bola 295 mld. cm3.) V USA zaznamenala produkcia bioplynu tri roky rekorného rastu, pričom v roku 2023 predstavovala viac ako 90% všetkých nových projektov. Aj Čina sa usiluje o navýšenie produkcie bioplynu na 20 mld. m3 do roku 2030.
V súčasnej dobe sa v Európe nachádza 780 čerpacích staníc na LNG, tie sú plne kompatibilné s bio-LNG, ktorého produkcia sa postupne zvyšuje. Čína a India tiež zaznamenávajú silný nárast dopytu po nákladných vozidlách s pohonom na plyn ako alternatívu k nafte. Očakáva sa, že i tieto krajiny sa v budúcich rokoch dočkajú rozsiahlejšej siete čerpacích staníc.
Počet čerpacích staníc na LNG rýchlo rastie, prevažne v Európe, a tento trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.
K výhodám nákladných vozidiel s pohonom na plyn patrí to, že dokážu ponúknuť porovnateľný dojazd a dobu tankovania ako konvenčný naftový motor. Ak si zoberieme ako príklad vozidlá Volvo Trucks s pohonom na plyn, vidíme, že poskytujú rovnaký výkon a krútiaci moment ako ich ekvivalent s motorom na naftu a môžu dosiahnuť dojazd až 1000 km.
Pri pohone tradičného LNG z fosílnych zdrojov môžu byť emisie CO2 (merané v cykle "od nádrže ku kolesám") produkované nákladným vozidlom s pohonom na plyn približne o 20% nižšie v porovnaní s naftou. Pri použití paliva bio-LNG sa zníženie emisií blíži až ku 100%.
Aj napriek obmedzenej dostupnosti bio-LNG máte už dnes možnosť prejsť z nafty na plyn, pokiaľ sa na vašich trasách nachádza niekoľko čerpacích staníc na LNG. Tie neustále pribúdajú. Výsledkom bude okamžité zníženie emisií CO2 z prevádzky vašej firmy.
Až sa v dlhodobej perspektíve zvýši dostupnosť bio-LNG, nebude problémom prejsť k nemu od tradičného LNG. Obe tieto palivá sa totiž dajú používať v rovnakých vozidlách a rovnakej sieti čerpacích staníc. Dokonca je možné ich aj miešať. Napríklad koncern Shell, ktorý masívne investuje do výroby bio-LNG, ponúka dnes v Holandsku a Nemecku zmesné palivo so zložkou bio-LNG, vďaka ktorému je možné docieliť zníženie emisií CO2 približne o 30 %.
Časom sa podiel bio-LNG v zmesi môže postupne zvyšovať a vďaka tomu sa budú emisie z prevádzky vozidla približovať k nule. Pre niektorých prevádzkovateľov nákladných vozidiel to predstavuje potenciálne najjednoduchšiu a najefektívnejšiu cestu k uhlíkovo neutrálnej nákladnej doprave. Celé odvetvie sa tak významne posunie vpred smerom k udržateľnejšej prevádzke.
Kliknutím na tento odkaz získate ďalšie informácie o modelovom rade nákladných vozidiel Volvo Trucks s pohonom na plyn. Ďalej by vás mohli zaujímať aj tieto články:
● Aké je najlepšie alternatívne palivo pre vaše nákladné vozidlo?
● Rôzne cesty k budúcnosti nákladných vozidiel bez fosílnych palív
● 8 najčastejších otázok o nákladných vozidlách na bioplyn a na plynový pohon
